BRATISLAVA. To, čo sa deje na burzách, nie je medvedia nálada. Je to panika. Už to nie je o tom, že burzoví hráči stavili na pokles cien, a potom, keď padnú, začnú znova nakupovať.
„Začalo sa to ako núdzový predaj a otočilo sa to na paniku,“ povedal včera šéf investícií spoločnosti Tanglewood Wealth Management John Merill pre televíziu CNN. Tí, čo žili v tom, že majú ľahký prístup k peniazom, si podľa neho zrazu uvedomili, že to tak nie je. Preto začali rýchlo predávať. Vodopád súčasných udalostí spustil bankrot banky Lehman Brothers.
Bush: Zvládneme to
Podľa niektorých analytikov finančná kríza ešte nedosiahla dno. Očakáva sa ďalší prepad búrz. „Na dno prídeme do dvoch až troch týždňov,“ odhaduje analytička NextFinance Markéta Šichtařová. Kým sa šíria správy o problémoch bánk, akcie pôjdu stále dole.
Vo štvrtok skončil hlavný americký burzový index Dow Jones so stratou takmer 700 bodov. Dostal sa tak najnižšie od roku 2003, keď obchody uzatváral na 8579 bodoch. Oproti minulému roku sa tak prepadol až o 40 percent.
Americký prezident George Bush sa včera snažil upokojiť situáciu slovami, že plán na záchranu amerického finančného systému je agresívny a dostatočný, a určitú chvíľu potrvá, kým začne pôsobiť.
„Sme prosperujúca krajina s obrovskými zdrojmi a máme k dispozícii širokú škálu nástrojov. Máme na to, aby sme krízu vyriešili a aj ju vyriešime,“ povedal Bush.
Zjavne sa mu to však nepodarilo. Dow Jones sa podvečer nášho času stále prepadal. Po vyše dvoch hodinách strácal oproti štvrtku vyše štyri percentá. Americké straty stiahli do mínusov aj európske burzy. Pražská burza prelomila hranicu 900 bodov po štyroch rokoch, viedenská burza aj prerušila obchodovanie.
Ťažká voľba
Napriek tomu, že centrálne banky po dlhom váhaní tento týždeň spoločne znížili úroky, nálady na trhu to nezmenilo. „Prišlo to neskoro, čakalo sa na to už pred dvoma mesiacmi,“ povedala Šichtařová.
Myslí si, že paniku na trhoch vyvolalo odkladanie rozhodnutia znížiť úroky. „Drobní investori začali pod vplyvom paniky hromadne vypredávať svoje akcie,“ povedala Šichtářová. Podľa analytika VÚB banky Martina Lenka môžu majitelia akcií a akciových fondov teraz reagovať dvojako. „Buď budú dúfať, že sa trh upokojí a neprídu o svoju investíciu, alebo ich z obavy ďalšieho poklesu predajú.“
Paniku zatiaľ nespomaľuje 700miliardový balíček americkej vlády. Do praxe sa dostáva len veľmi pomaly. „Americké ministerstvo financií zatiaľ vyberá manažérov a spresňuje postup,“ povedal analytik spoločnosti Colosseum Boris Tomčiak. Finančný sektor sa z týchto peňazí začne čistiť do dvoch týždňov.
Podľa analytika inštitútu INESS Radovana Ďurana sa rýchle vyriešenie krízy očakávať nedá. „Krízy trvajú roky, ak si niekto myslel, že za dva mesiace sa vrátime do starých koľají, nepochopil vážnosť súčasných problémov.“
Ak zlyhá štát, ako keby sklamal otec
Ľudia, ktorí sú zvyknutí,že štát má mať určité veci pod kontrolou, zažívajú teraz šok, tvrdí psychológ KAROL KLEINMANN.
Veľa sa píše o finančnej kríze, o tom, ako padajú banky a štáty sa dostávajú do problémov. Myslíte si, že ľudia u nás to vnímajú?
„Táto generácia zažila už viackrát, čo je kríza, naposledy v roku 1989. Išlo síce o politickú krízu, ale mala ekonomické dosahy. Zasiahla do ľudských životov a rozbila niektoré zaužívané stereotypy, napríklad, že každý musí byť zamestnaný. Ľudia sa obávajú, že by mohli prísť o úspory i zamestnanie. Dá sa preto predpokladať, že napriek ubezpečeniam, že sa to ľudí až tak nedotkne, pocit, že niečo sa deje, tu je.“
Kto je na tieto správy citlivejší, chudobní alebo majetnejší?
„Týka sa to jednej aj druhej skupiny. Slováci patria k opatrnejšej skupine, skrývame si peniaze do skríň a ponožiek, takže psychická kríza bude skôr hroziť z hľadiska straty zamestnania. Neznamená to len stratu stabilného príjmu, ale aj statusu zamestnaného. V tejto pozícii sa cítite ako druhoradý, nabúrava vám to sebavedomie a sebaúctu.“
Ako môžu tieto informácie zasiahnuť ľudí, ktorí majú hypotéky a pôžičky?
„Tí, čo majú hypotéku, majú na pleciach veľké bremeno. Najmä, ak im hrozí strata zamestnania alebo pokiaľ založili rodinný dom. Takáto neistota môže byť zdrojom nemohúcnosti alebo depresie. Negatívne informácie obzvlášť citlivo vnímajú osoby, ktoré doteraz nezohnali prácu, alebo invalidi. Rovnako aj dôchodcovia a samostatne žijúce matky s deťmi. Môžu pociťovať rôzne príznaky, ako je zlý spánok, zvieranie žalúdka. Môžu sa u nich prejavovať ochorenia, ktoré dovtedy pospávali a potrebovali len silný podnet. S tým môže súvisieť aj zvýšený sklon k samovraždám v krajných situáciách.“
Finančnou krízou padá mýtus o tom, že banky nemôžu padnúť a štát skrachovať. Prežívajú to ľudia?
„Určite áno, lebo máme v sebe isté psychologické archetypy. Sú to najstaršie skúsenosti ľudstva, ide o akési pravzory, ktoré hovoria o tom, že štát je mocný muž a banka jeho bohatý strýko. Tí, ktorí sú zvyknutí, že štát má mať niektoré veci pod kontrolou, zažívajú šok. Je to niečo podobné, ako keď sklame vlastný otec. Máme k nemu určitý vzťah a dôverujeme mu. Ak začne byť neistý a nevie nás ochrániť, veľmi rýchlo stratíme svoje životné ilúzie o tom, či vôbec existuje niekto, kto nám môže poskytnúť bezpečie.“
Veronika Šutková
Padajú i akcie slovenských firiem
Aj majitelia akcií slovenských firiem posledné týždne prudko prerábajú.
Medzi firmy, ktorých akcie na burze padajú najmä pre krízu, patria aj dve pôvodom slovenské firmy – aerolinky SkyEurope a holding firiem z oblasti infotechnológií Asseco.
SkyEurope sa včera na burze vo Viedni oslabil na úroveň 0,29 eura. Len pred mesiacom stáli jeho účastiny dvojnásobok. Oproti desiatemu októbru minulého roka stratili až 2,52 eura.
Aj Asseco, ktoré sa vo Varšave obchoduje v poľských zlotých, strácal. Včera sa predával za 21,90. Pred mesiacom to bolo o osem zlotých viac. A takto pred rokom sa vo Varšave Asseco obchodovalo v cene 46,49 zlotého za akciu.
Firmy to trápiť nemusí
Pre samotné firmy to však nemusí podľa analytika NextFinance Vladimíra Pikoru znamenať nič podstatné. „Tieto hodnoty v zásade nehovoria nič o tom, že by sa podniku nejako nedarilo. Dnes to hovorí iba o tom, ako veľa ľudí sa bojí finančnej krízy.“
Rozdiel medzi firmami kótovanými na burze a takými, ktoré si pre svoje investície najmä požičiavajú od bánk, nie je podľa neho významný. To, čo môže byť rozdielne, sú ich možnosti získať nové peniaze.
„Určite by som neodporúčal vstupovať na burzu. Emitovať akcie by teraz bolo šialenstvo,“ hovorí Pikora.
Kúpia vlastné akcie
Podobný problém Assecu nehrozí. „Kríza na nás obchodne nijako nevplýva. A vzhľadom na to, že sme už získali prostriedky z burzy, môžeme realizovať aj svoju investičnú stratégiu,“ povedala Edita Angyalová, finančná riaditeľka Asseco.
Ak firmy z burzy budú potrebovať peniaze, budú si ich musieť pýtať od bánk. Asseco je skôr v pozícii, že uvažuje, ako využiť už získané peniaze.
„Keďže cena našich akcií je momentálne nízka, zvažujeme ich spätný nákup a v budúcnosti by sme ich radi využili na platby pri akvizíciách.“
Daniela Krajanová
;)
Kliknite - obrázok zväčšíte.
