BRATISLAVA. Maďarská mena sa prepadla na dvojročné minimum. Rumunský leu stratil za posledné týždne asi desať percent. Oslabuje sa aj poľský zlotý. Silná česká koruna je nateraz minulosťou. Za dva týždne stratila asi desať percent.

Je za tým svetová finančná kríza. Finanční investori pre búrku na trhoch začínajú mať odpor k riziku a predávajú cenné papiere alebo sa zbavujú vkladov v národných menách rozvíjajúcich sa ekonomík, medzi ktoré patria napríklad Poľsko, Maďarsko, Česko či iné post­komunistické krajiny. „Susedné meny sú pod veľkým tlakom, finanční investori ich opúšťajú a tieto meny padajú,“ povedal devízový obchodník Tatra banky Boris Somorovský.

V zabudnutí

A čo robí slovenská koruna? Finančné trhy už pomaly zabúdajú, že mena, na ktorej ešte na začiatku roka zarábali milióny eur, niektorí investori aj podvodne získanými informáciami, ešte existuje. Koruna prežíva klinickú smrť. Od júla, keď nám Európska únia odsúhlasila konečný konverzný kurz, sa s ňou už vo veľkom neobchoduje. Za dva mesiace stratila zhruba percento. Oslabenie je len dočasné, pretože na prelome rokov odíde do histórie s kurzom, ktorý je oproti súčasnému silnejší takmer o dve percentá.

Ak domáca mena padá, tlačí to na zdražovanie. Pre očakávané zavedenie eura s týmto dnes problémy nemáme. Pre stabilitu meny si zasa podniky, najmä tie, ktoré obchodujú so zahraničím, môžu pohodlnejšie plánovať finančné toky. Teda najmä to, za koľko nakúpia tovary v zahraničí alebo ich predajú. Zisky, ale aj straty zo zmeny kurzu už takmer vôbec nehrozia. Prevažnú väčšinu obchodov totiž naši dovozcovia a vývozcovia robia s krajinami, ktoré používajú euro. To sa od januára stane našou novou menou.

Finanční investori a špekulanti z devízových trhov nás už považujú za súčasť jednotného europriestoru a s korunou nerozohrávajú žiadne hry či stávky na pokles alebo nárast.

Menová stabilita, ktorá k nám s eurom príde, je najväčšou ochranou, ktorú nám euro ponúka v čase prehlbujúcej sa finančnej krízy vo svete. „Prijatie eura pre malé a otvorené ekonomiky, akou je aj Slovensko, pôsobí pozitívne ako ochrana pred kolísaním kurzu,“ povedal výkonný riaditeľ Patria Finance Matej Říha.

Juraj Karpiš z inštitútu Iness euro za silný ochranný dáždnik pred krízami na finančných trhoch nepovažuje. Riziko vidí v tom, že pre nákladné garancie či zoštátňovanie bánk v niektorých krajinách eurozóny môže zvýšiť infláciu. „Vďaka euru budú následky týchto nákladných krokov jednotlivých krajín eurozóny niesť všetci držitelia eura,“ povedal Karpiš. Nepáči sa mu ani, že v prostredí jednej meny má každá vláda samostatnú hospodársku politiku, čo vytvára problémy. „Ak napríklad jedna krajina neobmedzene garantuje vklady obyvateľstva, priláka tak vklady z iných krajín, no náklady prípadných krachov už budú niesť prostredníctvom poklesu hodnoty eura všetky krajiny eurozóny, teda aj tie, ktoré takúto politiku nenasledovali,“ povedal Karpiš.

Bez útoku na rating

Karpiš je euroskeptik. Hlavný prúd slovenských ekonómov už o účelnosti eura nediskutuje. Ekonóm Volksbank Slovensko Vladimír Vaňo, podobne ako Říha, tvrdí, že menová stabilita bude to, čo nám veľmi pomôže.

Rating krajiny a našich firiem, ktorý ovplyvňuje výšku úrokov z úverov, podľa neho už nebudú tak ako doteraz ohrozovať turbulencie na trhoch, ktoré „často nemali nič spoločné s vývojom našej ekonomiky“. Rating je ohodnotenie schopnosti štátu alebo platiť svoje záväzky. Ak ho ratingové agentúry zvyšujú, prenáša sa to do nižších úrokov z pôžičiek. Platí to aj opačne.

Ódor: Euro znamená pre krajinu vyšší rating

Finančná kríza sa prehlbuje. Bude v tejto situácii euro pre nás ochranným dáždnikom?

„V časoch krízy investori opúšťajú rizikovejšie trhy, čo spôsobuje najmä v rozvíjajúcich sa ekonomikách, akou je naša, oslabenie mien, zvyšovanie rizikových prémií a pád búrz. Euro znamená ochranu pred nečakanými výkyvmi a zmenou nálad na globálnych finančných trhoch. Navyše, euro znamená aj vyšší rating, absenciu kurzového rizika, čo sú ďalšie plusy v boji o zahraničné investície v tomto regióne. Euro prinesie stabilitu ekonomického prostredia.“

V čom nás euro od dosahov finančnej krízy neuchráni?

„V poslednom období skutočne vidíme oslabenie mien okolo nás a rast rizikových prirážok. Poklesu našej meny bráni určený konverzný kurz. Euro nás však neochráni pred spomalením rastu v dôsledku slabšieho výkonu globálnej ekonomiky.“

O konečnom kurze 30,1260 koruny za euro povedali vláda aj Národná banka, že je výhodný pre ľudí aj ekonomiku. Platí to naďalej aj v podmienkach prehlbujúcej sa krízy a možnej hrozby recesie v krajinách, kam najviac vyvážame?

„Nemyslím si, že recesia hrozí aj nám. Konverzný kurz vnímam ako kompromis. Navyše osobne neverím, že kurzová politika vie v malých krajinách efektívne riešiť reálne problémy.“

Nemyslíte si spätne, že sme mali stanoviť slabší kurz, aby sme boli viac konkurencieschopní?

„Ako člen Bankovej rady NBS na to nebudem reagovať.“

(ľja)

Euromince

Grécko

Jednoeurová grécka minca má na národnej strane sovu, ktorá stojí na starej aténskej štvordrachmovej minci. Gréci ju používali asi päť storočí pred Kristom. Je tam aj nominálna hodnota mince, teda jedno euro a názov euro v gréčtine. Obvod rubovej strany lemuje 12 hviezd, teda symbol jednoty Európskej únie.

Na minci je takisto malý symbol Gréckej národnej banky. Mytológia je aj na dvoj­eurovej minci. Centové minice nižšej nominálnej hodnoty zobrazujú grécke lode. Mince s nominálnymi hodnotami 10 až 50 centov obsahujú portréty významných gréckych osobností. Grécko je členom eurozóny od roku 2002. Členom Európskej únie sa krajina stala v roku 1981.

Časté otázky o eure

Čo je Hospodárska a menová únia?

Hospodárska a menová únia (HMÚ) je ekonomickou časťou Európskej únie. Obsahuje zónu voľného obchodu, colnú úniu medzi krajinami EÚ, voľný pohyb osôb, kapitálu, tovarov a služieb v rámci EÚ, koordináciu hospodárskych politík medzi krajinami a spoločnú menu euro. Ekonomická a menová únia vznikla po dohode z Maast­richtu v roku 1993. Jej cieľom je zbližovanie hospodárskych politík členských štátov, spoločná mena a menová politika. Jej hlavným cieľom je cenová stabilita. Prvá fáza vzniku HMÚ bola zameraná na zbližovanie sa hospodárskych politík a odstraňovanie bariér voľného pohybu kapitálu. Počas druhej sa štáty sústredili na znižovanie rozpočtových deficitov a liberalizáciu pohybu kapitálu. Bol založený Európsky menový inštitút, predchodca súčasnej Európskej centrálnej banky. Tretia fáza sa začala 1. januára 1999 a sprevádzalo ju zavedenie eura v bezhotovostnom styku a zafixovanie kurzov národných mien k euru. Od 1. januára 2002 vstúpilo euro aj do hotovostného obehu.

Autor: Ľuboš Jančík © SME