Iba začiatok jej pozemského bytia sa podobal na Elizu Doolittle z muzikálu My Fair Lady. Narodila sa upratovačke ako nemanželské dieťa vo východnej časti Berlína. Ako dievča začala pracovať na odstraňovaní trosiek zbombardovaného Berlína a ako slečna bola predavačkou kvetín na známom námestí Alexanderplatz. Jej intelektuálne schopnosti neobjavil dr. Higgins, ale Bertold Brecht, ktorý mladú Christu povzbudzoval do literárnej činnosti. Debutovala roku 1946 poviedkou Rybárska dedina. Urobila si večernú maturitu a vyštudovala na Humboldtovej univerzite v Berlíne dejiny umenia a archeológiu. Svoje krátke prózy a poéziu publikovala v západnom Nemecku, pretože vo východnom mala od roku 1951 pre nelojálnosť s režimom zákaz publikovať. Do povedomia literárnej verejnosti sa dostala v roku 1956, keď jej vyšla Balada o krvavom Bommovi (Balade vom blutigen Bomme). Keď si v roku 1964 bola prevziať literárnu cenu mesta Brémy, už sa do východného Berlína nevrátila. Usadila sa v Mníchove. Napriek ťažkému zdravotnému postihnutiu neprestala tvoriť. Románom „Entmannung“ (Zbavenie mužnosti) sa v roku 1976 prihlásila k feministickému hnutiu a stala sa jeho vedúcou osobnosťou. V roku 1979 vydala cyklus básní Nečinnosť je začiatok každej lásky, kde sa vo forme lyrického denníka vyznáva z lesbickej lásky. Dostala množstvo vyznamenaní, ale zomrela takmer zabudnutá v mníchovskom hospici.
* 6. 8. 1926
† 30. 9. 2008
Autor: pz
