Jingel „Maratóóón“ zaznieval v jeho špecifickom podaní v Slovenskom rozhlase viac ako tri desaťročia. Pre zohranú dvojicu Kado (neherec, lekár) a Gažo si tisíce poslucháčov v sobotu zapínali túto humoristickú reláciu.
Začínal ako mnohí jeho hereckí rovesníci - v Dedinskom divadle, odkiaľ prešiel po roku 1959 do divadla v Spišskej Novej Vsi a neskôr do Prešova. V roku 1964 sa stal protagonistom košického Štátneho divadla, kde v roku 1994 krátko pôsobil aj ako šéf činohry.
Keď pred siedmimi rokmi odišiel do dôchodku, mal odohrané takmer všeky typy postáv - od romantických hrdinov akými bol Radúz z Radúza a Mahulieny až po zákerných zlosynov typu Richarda III. z rovnomennej Shakespearovej hry. Na košickej scéne dostávala celý život veľké a krásne roly - bol Lorenzacciom, Rytierom Des Grieux v Nezvalovej Manon Lescaut, Arthurom v Mrožkovom Tangu, Nilom z Gorkého Meštiakov či Bačom Mišom v Stodolovej Bačovej žene.
Peter Gažo mal drámu a pátos už vo svojom hlase, preto bol často obsadzovaný do historických postáv, bez problémov však zvládal aj civilné herectvo. Sporadicky ho vyhľadali aj tvorcovia televíznych inscenácií, účinkoval predovšetkým v rozprávkach pripravovaných v košickom štúdiu. V roku 2004 dostal cenu Literárneho fondu za celoživotné dielo. Jeho tvár a hlas roky ku Košiciam tak akosi prirodzene patrili.
* 7. 11. 1935
† 7. 10. 2008
Autor: zu