rol za Jeľcina, kajal sa za Putina a zomrel za Medvedeva. Stal sa zbraňou studenej vojny. Na papieri.
Vraj mal zo všetkých náramnú zábavu a mocipánov, ktorí ho v duchu obdivovali a milovali pre jeho nesmierny talent, menil na ich vlastné karikatúry. Občas to nedalo ani veľa práce. Navonok bol však Jefimov umelec poslušný, moci slúžiaci, pokorný a opatrný. Chcel baviť, prežiť a zarobiť si, a nie bojovať za spravodlivejší svet.
Napokon, dlho si myslel, že ten komunistický, v ktorom žil svoje najlepšie roky, je taký spravodlivý, že o nič lepšie ani nestojí usilovať. Mal pravdu, aspoň čo sa jeho osoby týka. Jefimov bol prominentný umelec, ktorý svoj obrovský talent prepožičal do služieb štátu a jeho najvyšších predstaviteľov, a nie, ako to už medzi karikaturistami býva, boju proti nemu.
Stalinov človek
Napočudovanie mu v Rusku nikto nevyčítal, že de facto slúžil Stalinovi, že pracoval na objednávku komunistickej strany a že bol jednou zo zbraní studenej vojny. Ani na jeho tvorbu v období krízy v Perzskom zálive sa nijako zvlášť nepoukazuje, i keď tak zo stránky umeleckej, ako aj mravnej krívajú karikatúry z tohto umelcovho obdobia na obe nohy.
Sám Jefimov priznával, že celý jeho život bol jeden veľký kompromis. A proti občasným výpadom sa bránil slovami svojho kolegu, skvelého sovietskeho hudobného skladateľa Tichona Chrennikova, ktorý jedného príliš neodbytného vyrývača z novín odbil výrokom: „Vy ma nemôžete súdiť, vy ste v tom období nežil.“
Ak si niekto myslí, že si poslušnosťou Jefimov zaplatil pokojný a bezstarostný život, čertovsky sa mýli. Z hľadiska lekárskeho by mal zničený stresom zomrieť už dávno, alebo by mal mať aspoň žalúdočné vredy spôsobené veľkým nervovým vypätím. Jeho brata zastrelili na konci občianskej vojny v 30. rokoch. A sám Jefimov sa potrestania za to, že jeho tvorba sa niekomu hore nepáči, bál väčšinu života. Vybrať si odbor politická karikatúra v režime takom prísnom, s takým nedostatočným zmyslom pre humor, ako bol režim komunistický, svedčí o katastrofálnom nedostatku predvídavosti.
Kreslil s vášňou
I tak začínal Jefimov veľmi skromne. Najprv skúšal prekresľovať obrázky so slávneho časopisu Novyj Satirikon. Prvú karikatúru splodil už v roku 1916 a uverejnil mu ju list Slnko Ruska. Potom už to šlo jedna za druhou. V priebehu svojho života vydal i niekoľko kníh a publikácií, ktorých názvy však na prvý pohľad veľa nevypovedali o tom , že ide o nejaký žart. Napríklad „Fašizmus - nepriateľ ľudí“ alebo „Karikatúra v službách obrany vlasti“. Napokon, Veľká vlastenecká vojna bola hviezdnym procesom Jefimova a jeho vojnová politická karikatúra má svoju hodnotu. Bola to karikatúra od srdca, úprimná a vášnivá. Plagáty, ktoré dokázali rozosmiať občanov ZSSR i v tých najťažších chvíľach, vraj, ako sa dodnes traduje, dokázali naopak Hitlera rozzúriť. Jefimov sa nakoniec pýšil tým, že patril k niekoľkým osobným nepriateľom Hitlera. Že jeho plagátové karikatúry na vojnové témy dodávali sovietskym ľuďom silu vzdorovať fašistickej agresii, je pravda, a i keby Jefimov vo svojom dlhom živote nič iné nevykonal, toto bol počin obrovský.
Kreslil norimberský proces
Hrdina Socialistickej práce, trikrát laureát Štátneho vyznamenania ZSSR, akademik, držiteľ Leninovho radu, toho tiež hneď trikrát, dostal i rad Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie, ten však len raz. Trikrát však získal i Červený rad práce. Vyznamenávali ho doma i v socialistickej cudzine. Najväčším vyznamenaním mu však bola nepochybne priazeň mocných. Platil za obľúbencov samotného Stalina, ktorý jeho karikatúry Hitlera a po vojne i ďalších západných vodcov zbožňoval. Karikatúry Jefimova z norimberského procesu obleteli svet. Nakoniec sa Jefimov špecializoval na napodobňovaní amerických politikov ako vojnových štváčov.
Skrytý Žid
Jefimov bol kyjevský Žid. Narodil sa matke Ráchel a otcovi Jefimovi. Celý život svoj pôvod skrýval, respektíve o tom, z akej rodiny pochádza, sa v ZSSR nehovorilo. Až na sklonku života, tri roky pred smrťou, karikaturista priznal, že si po boľševickom prevrate v roku 1917, ktorý nazýval pietne Veľkou októbrovou socialistickou revolúciou, zmenil meno, aby skryl svoj židovský pôvod. Z Fricklanda na Jefimova. Celý svoj dlhý život sa tak človek, čo si uťahoval z iných, musel pretvarovať. Škoda, že sám seba nikdy ako karikatúru nezvečnil.
* 28. 9. 1899 † 1. 10. 2008
1916 - prvú karikatúru mu zverejnil časopis Slnko Ruska
1917 - začal študovať právo v Kyjeve, ale už po roku jeho štúdium ukončila októbrová revolúcia
1924 - vyšiel mu prvý album s karikatúrami s názvom Politické karikatúry
2002 – vedie oddelenie karikatúry na Ruskej akadémii vied
2006 – ako 107–ročný sa stáva umeleckým šéfom denníka Izvestija
Autor: Agentúra Epicentrum