partnerstiev. To znamená, že jeden z páru nachádza potešenie pri ponižovaní druhého a ten sa zasa vyžíva v úlohe poníženého. Tatiane nie sú cudzie typické rekvizity ako kožené či latexové oblečenie a bičík. Špeciálny vzťah má k bondage, čiže zväzovaniu.

Za zavretými dverami spální sa niekedy dejú veci, ktoré sa vymykajú tomu, čo väčšina považuje za normálne. Avšak to, čo je normálne, je veľmi diskutabilné. „Všeobecne možno povedať, že v sexe je to normálne, čo vyhovuje obom zúčastnením a nie je v rozpore so zákonom,“ hovorí známy sexuológ PhDr. Robert Máthé. „Počítame teda s tým, že na sexuálnych aktivitách sa zúčastňujú dve osoby, ktoré majú minimálne 15 rokov, t. j. mali by byť aspoň fyzicky zrelé a že s tým, čo sa medzi nimi deje, obaja súhlasia, a teda nedochádza k prejavom agresie.“

Aj Tatiana vie definovať, čo je zvrátený vzťah. „Napríklad tvrdé sado-maso, kde je to o krvi a keď po praktikách ostávajú trvalé následky, prípadne konzumácia látok, pri ktorých hrozí nákaza. To už nie je vôbec v poriadku. Ale zvrátené je, aj keď muž bije manželku.“

Inakosť

Mnoho ľudí, ktorí praktikujú sado-masochistický sex, pociťovalo takéto potreby v období dospievania. To však nie je Tatianin prípad. Ako dieťa rada dominovala, bila sa s chlapcami. Sexuálna odlišnosť sa u nej nečakane prejavila, až keď mala 48 rokov. Nezačínala s dominanciou, ale na opačnom póle ako „subinka“. To je slangový termín pre submisívneho partnera.

„Celý život som bola v pracovnej pozícii, že som riadila ľudí a človek to potrebuje niekde vyrovnať. Ocitla som sa v intímnej situácii s novým priateľom, ten sa spýtal, ako sa chcem milovať a ja som si povedala: Dosť! Nebudem si diktovať ešte aj toto. To bol kľúčový moment. Mala som šťastie, že som si našla dobrého partnera, ktorý vedel, o čom to je, aj keď mal o dvadsať rokov menej. A učil sa so mnou. Bol síce skúsený, ale ja som bola iná subinka, než na aké bol zvyknutý. Povedzme bičovanie mi nič nehovorilo. Fyzická bolesť nie je moja parketa. Samozrejme, keď má submisívny partner nejakú úlohu a splní ju zle, dominant ho potrestá, ale pre mňa bolesť nie je podstatou. Nie som masochistka. D/S vzťahy a sadomasochistické vzťahy nie je to isté. Nie som ani sadista, aj keď som domina. Sadistu vzrušuje bolesť. Ja sa snažím dať partnerovi možnosť precítiť niečo viac, stimulovať všetky zmysly a prípadné spôsobovanie bolesti je len súčasťou hry podľa princípu cukru a biča,“ hovorí Tatiana.

BDSM „hrátky“

Súhrnná skratka pre disciplíny založené na dominancii a submisivite je BDSM. Znamená to bondage & discipline (zväzovanie a disciplína, dominancia a submisivita a sado-maso).

„Mnohé prvky D/S sa dajú nájsť aj vo vanilkovom sexe. Tak nazývame klasický, strednoprúdový sex,“ hovorí Tatiana. „Napríklad, keď partner chytí partnerke ruky, a tak ju znehybní, alebo si zaväzujú oči. Ale vanilky si nepriznajú, že majú takéto tendencie. My sa k tomu hlásime,“ hovorí pokojne a bez exhibicionizmu.

Tatiana má stáleho partnera, je výrazne mladší. Sú D/S vzťahy, kde submisívny partner hrá rolu nesvojprávneho otroka dlhodobo a každodenne, to však nie je tento prípad. „Fungujeme, rozprávame sa a milujeme sa ako hocikto iný. Dokonca normálny sex nespájame s našou záľubou. V mučiarni som ja déčko a on esko, ale inak sme rovnocenní. Neprenášame ,hrátky‘ do bežného života ani do milovania. A či sa dá aj s takouto orientáciou zažiť pravá láska? Samozrejme.“

„Hrátky“ - takto nespisovne nazývajú ctitelia BDSM svoje sado-maso aktivity. Tatianin partner nežiarli na jej zákazníkov, ktorí chodia na „hrátky“ do jej vlastnej mučiarne. „Tu nejde o klasické splynutie tiel, ja ani, na rozdiel od zákazníkov, nezažívam vyvrcholenie, ide o moje psychické uvoľnenie.“

Tatiana to s klientmi nerobí zadarmo. „Som však v podstate neziskovka,“ smeje sa. „Beriem tisícku, ale to je tak na uhradenie nákladov. Keď sa zráta nájomné za domček, cena pomôcok, latexové masky, ktoré sa trhajú, cena energií, vody a tepla, dezinfekčných prostriedkov na pomôcky a nápojov, ostávam tak približne na nule. V Česku sú profesionálne dominy, ktoré berú tri- až tri a pol tisíca za zákazníka. Ja to robím pre potešenie. Je to pre mňa duševná záležitosť, pocity mám ako povedzme po dobrom divadelnom predstavení, nakoniec, aj toto je to spôsob hry, relax.“

Otrok 24/7

Extrémom sú vzťahy, kde je jeden z partnerov podriadený druhému dvadsaťštyri hodín denne, sedem dní v týždni. Submisívny partner sa úplne odovzdáva dominantovi, poslúcha ho na slovo, nemá absolútne svoju osobnosť. „Za takýmto typom vzťahu už treba hľadať nejaký psychický problém,“ hovorí Tatiana. A keďže submisívny partner často odovzdáva dominantovi aj všetky svoje peniaze, tak je to dobrý spôsob, ako si zarobiť. „Poznám prípady, keď sa vysokoškoláčky tvária ako dominy a inkasujú peniaze od subíka. Je zaujímavé, že vzťahy v opačnom garde, keď muž berie peniaze od ženy, nebývajú. Ale to je tým, že dominanti svoje otrokyne nikam nepúšťajú, ani do práce. Živia ich a držia zavreté doma. No toto dnes už máloktorá normálna žena vydrží,“ myslí si Tatiana.

Moderný dominant

Podľa nej je dnes moderné byť dominantom - a ak si niekto nevie nájsť partnera ako vanilka, hľadá ho ako D alebo S. Takže veľa ľudí sa na dominantov len hrá. „Alebo je muž ženatý, má rodinu, manželka mu nechce v sexe poskytnúť to alebo ono, tak si to hľadá ako dominant. Ale v tom dominancia nespočíva. To je o inom. D/S vzťah je založený v prvom rade na dôvere, úprimnosti. Dominant je ten, čo utvára vzťah. Musí sa o svojho submisívneho partnera starať, a tým získa jeho dôveru a oddanosť. Potom je vzťah krásny. Dominant navyše musí vedieť subíkovi dávať energiu, lebo o tom to je. Ale pre väčšinu dominantov je subík len handrou, nulou. To je na tom to zlé. Dominant musí byť veľmi vyrovnaný. Ak je rozháraný, môže pri ‚hrátkach‘ uletieť, a to potom môže dopadnúť aj tragicky,“ upozorňuje.

Komunita

Počet členov BDSM komunity ťažko odhadnúť, v Bratislave má určite vyše dvesto členov, takáto scéna je v každom väčšom meste. Na Slovensku funguje aj občianske združenie Zlá zelina, ktoré je platformou komunikácie ľudí s alternatívnou sexuálnou orientáciou. Svoj klub v Brne má aj Tatiana, známa aj pod menom Lady Charis. Na ich webovej stránke sú avizované víkendové pobyty. Ako také stretnutia prebiehajú? „Ako keď sa stretnú na chate priatelia. Keď máme chuť, ,akčníme‘, ak nie, ideme sa prejsť do prírody alebo si urobíme exkurziu na blízky hrad.“ Tatiana sa dosiaľ nikdy nestretla ani s agresívnym správaním napriek tomu, že sa netají svojím zameraním a nemá problém ani zverejniť svoje fotografie. „Ľudia sa ma pýtajú: A to ti neprekáža, že ťa niekto spozná, keď máš svoje fotky na stránkach? Ja na to: Spozná ma ten, čo na tie stránky chodí, teda je náš. Keby bolo viac takých ako ja, asi by nás nepovažovali za nebezpečných úchylov. Mám dospelé deti, vedia o tom, nemám sa prečo skrývať. Nerobím nič, čím by som ubližovala. Naopak, robím ľuďom dobre.“

Naprogramovaný kód

Pre „normálnych“ občanov je takáto orientácia nepochopiteľná vec. „Keď prepukne porucha sexuálnej identity alebo sexuálnej orientácie u dieťaťa, rodičia sú z toho spravidla nešťastní,“ hovorí Robert Máthé. „Ťažko sa s ňou zmierujú, hoci im napokon iné neostáva. Sexuálne úchylky sú totiž dané akýmsi vnútorným programom sexuálneho správania, v podstate tak isto ako väčšinové sexuálne správanie orientované na opačné pohlavie a na obvyklé spôsoby uspokojovania sexuálnej potreby. Takže rodičom neostáva nič iné, iba prijať tvrdú realitu,“ dodáva Máthé.