Minulý týždeň sa John McCain a Barack Obama zišli, aby podporili plán záchrany hospodárstva. Tri týždne predtým spomínali na 11. september 2001. Tieto zrelé a nadstranícke kroky vyvolávajú otázku: Aké ďalšie témy by primali týchto mužov prehovoriť jednohlasne?
Ako človek, ktorý o tejto téme píše a robí v nej poradcu, by som sa prihovoril za náš kozmický program, žalostne financovaný a prevažne bez politického kormidla. A tento mesiac, keď NASA oslavuje svoje 50. výročie, je ideálna príležitosť.
Od čias Johna F. Kennedyho žiadny prezident skutočne nechápal nevyčísliteľnú hodnotu kozmu. Takmer o 50 rokov neskôr sme „popredným štátom cestovania do kozmu“. No nie nadlho.
Aj iné štáty, hlavne Čína, bojujú o tento titul. Príroda neznáša vákuum a Číňania vidia ohromnú príležitosť v odchode našej kozmickej lode do dôchodku v roku 2010. To, že do tejto arény posielajú ťažkú váhu, bolo vidno na konci minulého mesiaca, keď Peking vyslal do kozmu svoju tretiu posádku a nechal ju po prvý raz sa prejsť v kozme.
McCain a Obama nedávno udreli na pozitívnejšiu strunu a hovorili o význame nášho kozmického programu s ľudskou posádkou. Naozaj však pochopili podstatu problému, alebo len hrajú na desaťtisíce „kozmických“ hlasov dolu na Floride?
Hoci teraz pôsobí akoby bol zmenil názor, v novembri 2007 Obama zverejnil nový vzdelávací plán v hodnote 18 miliárd dolárov, ktorý sľúbil zaplatiť z peňazí získaných odložením programov NASA Ares a Orion o päť rokov.
Nikto neočakáva, že McCain alebo Obama by boli v tejto otázke „kennedyovskí“. Mnohí premýšľaví ľudia v brandži i mimo nej však cítia, že ak necháme prepadnúť svoju tvrdo vybojovanú prevahu v kozme, túto pozíciu už nikdy nemusíme získať späť. Žiaden štát na Zemi nie je závislejší od svojich ziskov v kozme ako Spojené štáty.
Keď vrcholila vojna v Iraku, USA na ňu míňali skoro miliardu dolárov denne. Za asi 20 dní z tohto rozpočtu by sme mohli ľahko podporovať NASA a nájsť riešenie, ako si udržať prevahu v kozme.
Autor: Douglas MacKinnon, autor bol tlačovým tajomníkom bývalého senátora Boba Dolea
