WASHINGTON. Jedna z najpálčivejších otázok senátora Baracka Obamu alebo Johna McCaina v prípade zvolenia za prezidenta znie, ako budovať na bezpečnostných úspechoch v Iraku v čase, keď počet vyslaných vojakov začal klesať.

Ako vyhrať

V rozhovoroch pre New York Times dali obaja kandidáti najavo, že by sa tejto výzve postavili úplne rôznymi spôsobmi. Líšili sa v tom, ako zmenšiť vojenský podiel Američanov v Iraku, ako najlepšie povzbudiť tamojší politický pokrok a čo by znamenalo uspieť po vyše piatich rokoch vojny.

A tiež naznačili, akú pružnosť by ich budúci vrchný veliteľ poskytol svojim generálom, vrátane Davida Petraeusa, bývalého popredného amerického generála v Iraku. Ten je teraz poverený vedením Ústredného velenia, dozerajúceho na operácie na Strednom východe a v Afganistane.

Obama: Rýchlo preč McCain: Až keď vyhráme

Obama povedal, že pri stretnutí s veliteľom Petraeusom „zatlačil“ a argumentoval za vyslanie viacerých vojakov do Afganistanu. Ten považuje demokratický kandidát za hlavné bojisko proti teroristom.

McCain, ktorý argumentoval, že priaznivý výsledok v Iraku je kľúčový pre americkú stratégiu na Blízkom východe a pre celkové úsilie v boji proti terorizmu a opakovane citoval Petraeusovu protipovstaleckú stratégiu, je naklonený poskytnúť mu značnú slobodu pri určovaní rozsahu nasadenej armády v Iraku.

Jablkom sváru je Obamov 16-mesačný plán stiahnutia amerických bojových brigád. Je asi dvojnásobne rýchlejší než ten, ktorý je súčasťou americko-irackej dohody. Podpichol by ním Iračanov, aby prekonali politické rozpory a umožnili stabilizovať svoju krajinu s oveľa menším počtom vojakov zo Spojených štátov?

Alebo by zviazal ruky veliteľom a podkopal politický pokrok, keď sú bezpečnostné plusy v Iraku stále veľmi krehké, ako tvrdí McCain? Ako by sa však veterán z Vietnamu snažil presadiť politický pokrok a lepšie vládnutie v Iraku, keď trvá na tom, že okolnosti v teréne, a nie kalendár, by mali určovať rýchlosť redukovania?

„Nebezpečenstvo Obamovho fixného rozvrhu je, že nemusí umožniť americkým veliteľom reagovať na udalosti v krajine,“ hovorí Toby Dodge, odborník na Irak z Londýnskej univerzity a bývalý poradca Petraeusa.

McCainovej politike zase podľa neho chýba detail potrebný na riešenie politických výziev v Iraku. Politika, ktorá teší verných prívržencov strany, nezodpovedá zložitej politickej a vojenskej realite Iraku.“

Aký je Irak dôležitý

V zásade ide o to, ako kto vidí dôležitosť americkej misie. Pre Obamu je invázia do Iraku chybou, a úsilie, ktoré by tam vyvinul, je v zásade úsilím o minimalizáciu škôd. Jeho cieľom je suverénny Irak, ktorý „nie je hrozbou pre Ameriku a susedov, ktorý je schopný kontrolovať svoje hranice, nie je „základným táborom“ teroristov a nezažíva „masové násilie“.

„Musím myslieť na fakt, že pri našej súčasnej úrovni rozmiestnenia armády sú jednotky dosť nariedko, a ak dôjde k nečakaným situáciám, povedzme v tejto chvíli v Severnej Kórei, máme problémy,“ priznal Obama. A to ešte nehovoríme o nákladoch, 750 miliardách dolárov, ktoré dala vláda na riešenie finančnej krízy, dodal Obama.

McCain tvrdí, že hneď v prvých rokoch okupácie sa urobilo množstvo chýb, ktoré napravili vyslané posily a nová protipo­vstalecká stratégia. McCain priznáva, že teroristi získali pôdu pod nohami v chaose, ktorý nasledoval po zvrhnutí Saddáma Husajna.

„A verím tiež, že Afganistan bude dlhší boj v istých ohľadoch. No najdôležitejšie je, že keby sme boli zlyhali v Iraku, bolo by malo škodlivé následky v celej oblasti,“ dodal McCain.

Autor: Michael R. Gordon New York Times