Doktorandov síce vychováva akadémia aj dnes, ale jedine cez vysokú školu. Aký to má vplyv?
„Ako externá vzdelávacia inštitúcia sa na jednotlivé študijné odbory musíme akreditovať v akreditačnej komisii. Na to potrebujeme mať garantov do 65 rokov s titulom doktor vied alebo profesor. Na doktorandské štúdium máme akreditovaných 47 organizácií v 65 študijných odboroch. Od roku 2005 počet doktorandov na akadémii postupne klesá. Vždy sme mávali spolu do 900 až 1000 doktorandov. Momentálne školíme 611, vlani to bolo cez 700, predtým 800. Od zmeny vysokoškolského zákona z roku 2005 každým rokom získavame takmer o sto doktorandov menej.“
O ktoré vedy je najvyšší záujem?
„Najväčší záujem je o lekárske, biologické a chemické vedy. Najmenší o vedy o Zemi a vesmíre, humanitné a spoločenské vedy, ale to bývalo aj predtým.“
V ktorých oblastiach je najmenej doktorandov?
„Do výskumu v lekárskych vedách sa paradoxne hlási najmenej lekárov. Väčšina uchádzačov do tejto oblasti prichádza z prírodných vied. Napríklad na Ústave pre výskum srdca SAV sa za posledných 5 či 6 rokov neprihlásil, resp. nezotrval žiadny absolvent Lekárskej fakulty.“
Ako a na základe akých kritérií vyberáte mladých vedeckých pracovníkov?
„Omladzovanie robíme cez postdoktorandov, čo sú vlastne mladí vedeckí pracovníci v prvých rokoch po ukončení PhD. štúdia. O výbere postdoktorandov rozhoduje komisia Schwarzovho fondu, ktorá zasadá dvakrát ročne. Peniaze do neho sa sťahujú z celého mzdového fondu akadémie. Vyberajú sa najproduktívnejší a najperspektívnejší, ktorých navrhujú riaditelia ústavov. Ústav, na ktorý je postdoktorand vybraný, dostáva štyri roky polovicu mzdového fondu zo Schwarzovho fondu, druhú musí dať pracovisko zo svojho rozpočtu.“
A ak sa rozhodne postdoktorand odísť?
„Miesto je na štyri roky, ak odíde skôr, pracovisko mzdový fond vráti späť do fondu.“
Koľko návrhov fond dostáva?
„V priemere komisia dostáva dvoj- až trojnásobok ponúk limitu našich možností, z ktorých dvakrát do roka vyberá 10 najúspešnejších návrhov.“
Na čo sa prihliada?
„V prvom rade na vedeckú excelentnosť, na jeho vedeckú aktivitu, na počet publikácií a počet citácií, impact faktor časopisu, kde absolvent doktorandského štúdia publikoval. “
Má akadémia možnosť finančne prilepšiť doktorandom a mladým vedcom?
„Závisí to od možností nášho rozpočtu. V súčasnosti pridávame doktorandom k štipendiu 2-tisíc korún a 2-tisíc ústavu na ich výchovu. Ak ústav má možnosť, doktoranda zamestná na čiastočný úväzok, aby sa odstránili nedostatky zákona, že je študentom vysokej školy. Nemá s nami žiadny pracovnoprávny vzťah, my mu napríklad nemôžeme prispieť na vedeckú výchovu. Ale ak je zamestnancom čo iba na čiastočný úväzok, už takú možnosť máme. Zákon, ktorý nám zobral doktorandov, nám skomplikoval situáciu.“
V čom?
„Nevyužívame kapacitu našich školiteľov. Potenciál školiteľov máme väčší, ako počet doktorandov. Mnohí, ktorí sú schopní školiť, nemôžu svoje schopnosti využiť.“
