Najčastejšími chovancami v polepšovniach sú deti z rozvráteného prostredia, kde sa im nikto nevenoval. Výskyt sexuálnych deliktov tam má preto svoje osobitné príčiny. „Hlavné, čo týmto deťom chýba, je náklonnosť. A pri hľadaní tejto náklonnosti niekedy nevedia odhadnúť hranicu. Staršie deti už vedia vycítiť, že za isté služby získajú náklonnosť vychovávateľa, tie mladšie zase môžu byť veľmi prítulné,“ hovorí psychologička Jana Štúrová.
Zvládnutie takýchto situácií si vyžaduje od vychovávateľa porozumenie a morálnu pevnosť. „Podstatné je, aby sa okolie dokázalo oslobodiť od predsudkov, od falošnej solidarity a podobné prípady hlásilo,“ hovorí Štúrová.
Deti sa v reedukačných ústavoch ocitajú na základe rozhodnutia súdu. Návrh na umiestnenie dáva odbor sociálnych vecí. Zvyčajne to býva na podnet školy, ktorá upozorní, že u dieťaťa sa prejavujú závažné poruchy správania – záškoláctvo, krádeže, násilie voči okoliu. Dieťa je vyšetrené v pedagogicko-psychologickej poradni a umiestnené v diagnostickom ústave. Na základe výsledkov pobytu v diagnostickom ústave sa rozhodne, či sa dieťa môže vrátiť späť do normálnej školy, alebo bude umiestnené v reedukačnom domove.
Okrem súdu môže do reedukačného domova umiestniť dieťa aj rodič, ak si s ním nevie rady. Ak sa dieťa dostane do polepšovne po dovŕšení pätnásteho roku, ostáva v nej až do 18. roku. (mar)
