MOSKVA, PRAHA. Rusko dodržalo slovo a zlikvidovalo posledných šesť kontrolných stanovíšť v nárazníkovej zóne na území Gruzínska, pozdĺž hraníc so separatistickými enklávami Južným Osetskom a Abcházskom. Agentúre Interfax to potvrdil veliteľ ruských mierových jednotiek, generál-major Marat Kulachmetov. Zdôraznil, že objekty riadne demontovali a odovzdali gruzínskej strane, ktorá potvrdila, že oblasť nie je zamínovaná ani znečistená rádioaktívnymi látkami.
Opojení Rusi
Do včerajšej polnoci tak Moskva celkom stiahla svoju armádu z Gruzínska. Veľa nechýbalo a bola by zabudla dvoch vojakov, ktorí návrat domov tak búrlivo oslavovali, že v alkoholickom opojení zaspali. Gruzínska polícia ich stihla odovzdať ruskej strane.
Gruzínske ministerstvo vnútra potvrdilo, že funkciu dohliadať na bezpečnosť prevzali pozorovatelia Európskej únie.
Podľa mierovej dohody sprostredkovanej francúzskym prezidentom Nicolasom Sarkozym mali ruskí vojaci z Gruzínska odísť do 10. októbra. To splnili, ale po svojom. Základný rozpor totiž spočíva v tom, že Tbilisi a EÚ pokladajú za gruzínske územie i enklávy Južné Osetsko a Abcházsko. Moskva naopak obe republiky považuje po augustovom konflikte za suverénne. A tak v týchto separatistických republikách armádu ponechá a vybuduje tu dokonca stále vojenské základne.
Gruzínci chcú ďalší odsun
Ruskí vojaci sa zo stanovíšť v Gruzínsku nesťahovali do Ruska, ale práve na územie Južného Osetska. Tbilisi hodlá problém prerokovávať 15. októbra v Ženeve na konferencii OSN. Hlavná požiadavka je, aby Rusov nahradili i v Južnom Osetsku a Abcházsku medzinárodní pozorovatelia, prípadne mierový kontingent pod hlavičkou OSN. Naopak Moskva chce na konferencii rokovať o niečom úplne inom - o demilitarizácii Gruzínska. „Militarizácia Gruzínska bola príčinou toho, že sa jej vedenie rozhodlo k agresii,“ tvrdí minister zahraničia Sergej Lavrov.
Autor: Agentúra Epicentrum