BRATISLAVA. Snaha upevniť monopolné postavenie Slovenskej pošty v oblasti hybridnej pošty narazila na odpor Európskej komisie. Novela zákona o poštových službách, ktorá vstúpila do platnosti v apríli, upevnila Slovenskej pošte monopol pri doručovaní hromadne zasielaných listov.
Do platnosti novely mohli napríklad telekomunikační operátori, plynárne či dodávatelia elektriny dať rozposielať faktúry či reklamné listy aj iným firmám ako Slovenskej pošte. Stačilo, aby naplnili definíciu hybridnej pošty.
Na to bolo do apríla potrebné, aby dáta o zákazníkoch dostali menšie poštové firmy elektronicky. Tie potom vytlačili, vložili do obálok a doručili.
Včerajšie rozhodnutie komisie je pre Slovensko záväzné, núti nás do mesiaca prijať opatrenia, ktoré zabezpečia nápravu stavu.
Komisárka: Nerušte, čo funguje
Komisárke pre hospodársku súťaž Neelie Kroes prekáža najmä to, že Slovensko monopolizovalo podnikateľskú činnosť, v ktorej dovtedy fungovala konkurencia. „Takéto snahy zvýhodniť hlavných prevádzkovateľov prostredníctvom opätovnej monopolizácie liberalizovaných služieb poškodzujú spotrebiteľov a podniky,“ vysvetlila Kroesová v stanovisku. S jej postojom súhlasia alternatívni doručovatelia, ktorí boli novelou zákona z dielne SNS najviac postihnutí.
Štátu hrozia žaloby
TNT Post, ktorá je jednou z dotknutých firiem, upozorňuje, že v Česku poskytujú rovnakú službu, akú majú na Slovensku zákonom dočasne zakázanú.
Ďalšie dve firmy, Prvá doručovacia aj Slovak Mail Services, vítajú rozhodnutie Bruselu a avizujú vymáhanie škody. Maroš Hornáček zastupujúci obe spoločnosti upozornil na straty vo výške „desiatok miliónov korún“, ktoré spoločnosti utrpeli od prvého apríla práve v dôsledku zmeny legislatívy.
Žalobu v prípade negatívneho verdiktu pre štátny podnik možno podá aj pošta. V rozhovore pre denník SME, ktorý vznikol ešte pred rozhodnutím Bruselu, to spomenul jej šéf Libor Chrást.
„Budeme sa brániť aj právnou cestou. Keď niekto tvrdí, že vznikla nejaká škoda, tak nám. Investovali sme napríklad stovky miliónov do triediacich liniek. Procesy sú nastavené na určitú kapacitu, ktorú sme plánovali do roku 2013,“ spresnil riaditeľ štátnej firmy.
Kto zaplatí univerzálnu službu?
Otáznou nateraz ostáva financovanie univerzálnej služby, ktorú štátnemu monopolu ukladá zákon. Táto stojí poštu podľa vyjadrenia jej šéfa 1,7 miliardy korún ročne. Doteraz túto stratu kompenzovala aj ziskami z monopolu na zásielky do 50 gramov.
Chrást upozorňuje na „záväzok vlády zabezpečiť univerzálnu službu – vyberať a doručovať zásielky 5 dní v týždni“. Táto služba je nerentabilná najmä v odľahlých regiónoch.
Ministerstvo dopravy, ktoré zodpovedá za poštovú oblasť, sa včera k rozhodnutiu Bruselu nevyjadrilo.
