BRATISLAVA. 54 ku 30 percentám. Tak vyzerá pomer hlasov medzi najvážnejšími kandidátmi budúcoročných prezidentských volieb Ivanom Gašparovičom a Ivetou Radičovou podľa najnovšieho prieskumu agentúry MVK. Situácia však ešte v júli vyzerala inak. Rozdiel medzi súčasným prezidentom a podpredsedníčkou SDKÚ bol pritom len 12,5 percenta.

Dôvodom zmeny pomerov je to, že sa situácia okolo kandidátov na prezidenta vyjasňuje. Z prieskumov zmizli predseda HZDS Vladimír Mečiar (v prieskume v júli mal skoro 9 percent) a možný občiansky kandidát Martin Bútora, ktorí zrejme definitívne do volieb nepôjdu.

Medzičasom sa stali naopak oficiálnymi kandidátmi František Mikloško z KDS a Zuzana Martináková zo SF. Namiesto Mečiara agentúra zaradila kardiochirurga Viliama Fischera, ktorý kedysi HZDS podporoval a europoslanca za HZDS Sergeja Kozlíka.

Voľby už len o dvoch

Podľa šéfa MVK Pavla Haulíka ide o prvý prieskum s väčšinou reálnych kandidátov. Chýba v nej už iba skutočný kandidát HZDS. „Nebude sa opakovať situácia ako v predchádzajúcich voľbách, kde boli traja či štyria kandidáti relatívne schopní zasiahnuť do druhého kola,“ myslí si. Analytik preto už s istotou tvrdí, že hlasovanie bude len o dvoch favoritoch.

Úbytok percent pre Radičovú a väčšiu podporu pre Gašparoviča sociológ vysvetľuje tým, že časť hlasov podpredsedníčky SDKÚ si teraz delí Mikloško s Martinákovou a väčšina potenciálnych hlasov pre Mečiara išla obhajcovi prezidentského kresla. „Iné vysvetlenie neexistuje. Toto zloženie kandidátky je pre Gašparoviča oveľa priaznivejšie ako to predchádzajúce.“

Martináková a Mikloško však podľa Haulíka karty v konečnom dôsledku nezamiešajú, keďže väčšina ich hlasov by mohla v druhom kole skončiť opäť u opozičnej kandidátky.

„Druhé kolo bude Radičová – Gašparovič bez ohľadu na to, či bude mať Radičová 30 alebo 35 percent. Druhé kolo podľa dnešných indícií Haulík odhaduje zhruba na 60:40 v prospech Gašparoviča. „Ide o to, či sa tento rozdiel dá skresať na menší. A to sa zrejme dá. Každé získané percento sú dve percentá, pretože to, čo jeden stratí, druhý získa.“

Analytik hovorí, že rozdiel medzi favoritmi je teraz zdanlivo neprekonateľný, ale mnohé ešte môže závisieť od predvolebnej kampane a hlavne od účasti. Účasť je dnes podľa Haulíka záhadou a motivácia voličov favoritov ísť hlasovať podľa neho ešte môže zmeniť pomery. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že by Radičovej mohla skôr nahrávať nižšia účasť.

Podpora politických strán podľa Haulíka momentálne nemá veľký vplyv na preferencie kandidátov. Aj bez ich priamej podpory by vraj boli približne rovnaké ako teraz, hoci zároveň tvrdí, že u nás nestranícki kandidáti šance na zvolenie nemajú. „To, že kandidát má stranícku podporu, mu nepridáva hlasy, ale skôr mu pridáva legitimitu pre voličov.“

Jedno či dve kolá?

Pri podpore 54 percent pre Gašparoviča sa opäť otvára otázka, či by po takomto výsledku nasledovalo druhé kolo. Ústava píše, že za prezidenta je zvolený kandidát, „ktorý získa nadpolovičnú väčšinu platných hlasov oprávnených voličov“.

Právnici na to majú rôzne názory. Niektorí si myslia, že ide o nadpolovičnú väčšinu ľudí s volebným právom, iní, že ide o nadpolovičnú väčšinu z odovzdaných hlasov od oprávnených voličov.

Viac ako 50 percent vo voľbách v prvom kole u nás ešte nikdo nezískal.

Podľa prieskumu zároveň mierne ubúda nerozhodnutých voličov a tých, čo hlasovať nechcú. Zatiaľ čo v júli ich bolo dohromady 20,4 percenta, koncom septembra ich je 17,2 percenta.

Mečiar hľadá vyššieho štramáka

HZDS zatiaľ kandidáta na prezidenta nenašlo. Mal by vyzerať tak, aby konkuroval Ivanovi Gašparovičovi.

Vyšší, štramák, prešedivený, vo veku od 50 do 70 rokov - takto podľa informácií SME vyzerá zadanie od Vladimíra Mečiara pre stranícke štruktúry, ktoré majú hľadať naj­vhodnejšieho kandidáta do prezidentských volieb.

„Malo by ísť o verejne známu osobu. Muža, možno vedca, možno lekára, najlepšie do šesťdesiatky,“ povedal ďalšiu verziu pokynov jeden z poslancov HZDS. Podľa opisu by malo ísť o človeka, ktorý by aspoň na oko dokázal konkurovať Ivanovi Gašparovičovi a vedel by mu ubrať niekoľko percent. To je podľa ľudí z HZDS hlavným cieľom snáh straníckych štruktúr, ktoré majú posielať návrhy svojim nadriadeným. Hnutie sa však nemieni príliš ponáhľať a asi neurčí svojho favorita ani na mimoriadnom sneme 18. októbra. V HZDS si však odsúhlasili, že kandidáta môže vybrať politické grémium strany - teda jej úzke vedenie.

„Naša strana chce postaviť prezidentského kandidáta, kto to bude, ešte nevieme,“ povedal podpredseda strany Milan Urbáni. Podľa poslanca návrhy na kandidáta očakávajú „odspodu“.

Mečiar už viackrát zopakoval, že kandidovať nebude. V prieskumoch sa zatiaľ objavili dve mená blízke HZDS - kardio­chirurg Viliam Fischer a europoslanec Sergej Kozlík. S Fischerom sa pre jeho vyšší vek (70) v strane nepočíta.

Šéf HZDS sa už v minulosti pokúšal hľadať osobnosti, ktoré by posilnili kandidátku. V roku 2006 po dlhom napínaní na druhé miesto vybral málo známu lekárku Beatu Sániovú a na tretie trenčianskeho krajského šéfa Milana Reháka. HZDS zatiaľ do prezidentských volieb postavilo iba Mečiara. V roku 1999 získal v prvom kole 37,23 percenta, v druhom proti Rudolfovi Schusterovi dostal 42,81 percenta odovzdaných hlasov.

V roku 2004 postúpil do druhého kola vďaka 32,73 percenta hlasov, vo finále potom získal v súboji s Ivanom Gašparovičom 40,08 percenta.

Podpora Mečiara sa vyvíjala rovnako, ako podpora HZDS - postupne klesala. Zatiaľ čo v prvom kole voľby v roku 1999 dostal takmer 1,1 milióna hlasov, o päť rokov to bolo len 650-tisíc hlasov. Preferencie HZDS sa od roku 1999 znížili zo zhruba 25 na dnešných sedem či osem percent.

(knm)

Agentúry pri voľbách prezidenta chybovali

Predvolebné sondáže sa pri prezidentských voľbách triafali do reality väčšinou horšie, ako pri hlasovaní do parlamentu.

Kandidát SDKÚ Eduard Kukan ako jasný favorit prezidentských volieb 2004 sa síce tesne, ale nedostal ani do druhého kola. Občianska kandidátka Magdaléna Vášáryová, ktorej len pár dní pred voľbami prezidenta v roku 1999 prieskumy prisudzovali až 18 percent, nakoniec dostala len 6,6 percenta. To sú najznámejšie slovenské príklady, keď pri voľbe hlavy štátu agentúry netrafili výsledok.

Prečo sa prieskumy tak mýlili?

Pri Kukanovi sa podľa analytikov veľa ľudí rozhodlo nevoliť preto, že si mysleli, že je už v podstate rozhodnuté a dajú mu hlas až v druhom kole proti Mečiarovi.

Malá podpora Vášáryovej zasa podľa politológov mohla súvisieť s jej vystúpením v televíznej debate, v ktorej pre svoj emocionálny prejav mohla sympatie skôr stratiť, než udržať či získať nových voličov.

Druhé kolá volieb naopak prieskumy triafali presnejšie. V roku 1999 napríklad namerali pomer medzi Vladimírom Mečiarom a Rudolfom Schusterom na 37 ku 63 a realita bola 42 k 57.

(knm)

Kliknite - obrázok zväčšíte.