Pri plánovaní cesty za dcérou a jej manželom do Kanady sme si s manželom doma hovorili, čo my len v tej Kanade budeme celé dni robiť, keď budú mladí v robote. Bývajú neďaleko Toronta v menšom meste, a to prejdeme raz-dva. A čo potom?
Po príchode do Kanady a dcérinho domu sa napokon stačilo len porozhliadnuť a už sa nám začala črtať veľmi konkrétna predstava, ako vyplníme svoj voľný čas.
Od nášho suseda doma na Slovensku, ktorý je záhradník, som sa niečomu podučila.
A tak bez dlhých rečí som navrhla plán výstavby skalky pred vstupom do domu.
Rodina plán schválila a my s manželom sme sa po nádhernom zážitku z výletu k Niagarským vodopádom pustili s elánom do hľadania vhodných kameňov.
Obhliadkou okolitého terénu sme vytypovali tri náleziská – miestny potok, jazierko a neďalekú nezastavanú plochu.
Vybrali sme fúrik z garáže a nenápadne začali navážať kamene. Prácu sme mali podelenú. Ja som robila výber, manžel kamene nakladal a odvážal domov.
S dcérou sme nakúpili v záhradkárstve okrasné rastliny a mohlo sa začať s výstavbou skalky. Počasie nám prialo, a tak robota išla od ruky. O tri dni bola skalka hotová a my mierne vysilení sme sa kurírovali zo svalovice, čo nám však až tak neprekážalo, lebo výsledok nášho snaženia sa všetkým páčil.
A o nude nemohla byť ani reč. Záhradníčenie sa nám tak zapáčilo, že sme v skrášľovaní okolia domu pokračovali takmer až do konca nášho šesťtýždňového pobytu.
Navyše sme mali dobrý pocit , že sme boli užitoční a takýmto spôsobom sme sa mohli zavďačiť deťom za ich pohostinnosť a prekrásne spoločné výlety po Kanade.
Lebo slovenská nátura je už taká.
Autor: Ľudmila Oravcová, stavebná technička
