harmonizuje s riaditeľským kreslom vedeckej inštitúcie Psychodiagnostika, s. r. o., v Bratislave i Brne.
Bratislavský rodák je stará škola, človek, ktorý považuje šport za zábavu, i keď ide o relatívne vážne veci. Čísla registruje, prvoradý je však úsmev. „Na olympiádu v Melbourne 1956 sme sa plavili spolu s Rusmi loďou Gruzia. Tri týždne sme poznali na tanieri oficiálne len baraninu. Našťastie, kapitán vzplanul tajnou láskou ku gymnastke Bosákovej. Tak sme teda Evičku posielali ku komandírovi po ovocie,“ spomína jubilant, ktorý dva roky predtým obsadil na majstrovstvách sveta v Budapešti štvrté miesto v modernom päťboji. Po dvoch rokoch tréningu tohto športu.
V. Černý začínal ako plavec, potom 134-krát reprezentoval Československo vo vodnom póle. Dokonca hral v rokoch 1947–1948 profesionálne ligu v krajine majstrov sveta za UTE Budapešť. Práve u našich južných susedov sa prvý raz stretol s moderným päťbojom, v ktorom dosiahol najväčšie úspechy. Až v roku 1952 si prvý raz sadol na koňa a do ruky zobral kord. Postupne sa stal nielen majstrom mušketierskeho športu (šesť titulov majstra ČSR, tri účasti na MS), ale i jeho nadšeným propagátorom. Spoluzakladal československý a založil slovenský päťbojársky zväz. Dvadsať rokov (1968–1988) bol členom predsedníctva Medzinárodnej federácie moderného päťboja a biatlonu, v rokoch 1984–1988 viceprezidentom tejto vrcholnej športovej organizácie.
Účastníka deviatich olympiád, väčšinou s funkcionárskym poslaním, vyznamenal Medzinárodný olympijský výbor diplomom za rozvoj olympizmu a Slovenský olympijský výbor bronzovými kruhmi SOV. (pf)
