BRATISLAVA. Doplnkové dôchodkové sporenie, označované aj za tretí pilier zabezpečenia sa na penziu, predstavuje formu dlhodobého sporenia, ktoré môže priniesť stabilný, ale nie príliš vysoký výnos.
Štedrosť má svoje hranice
Podľa experta na dane a odvody Jozefa Mihála je účasť v treťom pilieri výhodná najmä pre tých zamestnancov, ktorým zamestnávateľ, v rámci sociálneho programu, prispieva na sporenie. „Čím sú príspevky zamestnávateľa vyššie, tým je sporenie zaujímavejšie,“ tvrdí.
Aj keď si myslí, že toto sporenie možno odporúčať najmä ľuďom, ktorí majú menej ako 45 rokov, pretože po povinnom desaťročnom sporení môžu doplnkový dôchodok čerpať už ako 55–roční, v prípade zaujímavých podmienok zo strany zamestnávateľa odporúča sporenie v treťom pilieri všetkým ľuďom bez rozdielu veku.
Zároveň však pripomína, že ani u najštedrejších zamestnávateľov nezvykne výška ich príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie presiahnuť šesť percent z vymeriavacieho základu zamestnanca. „Len po hranicu šiestich percent je totiž príspevok zamestnávateľa daňovo uznaným výdavkom a znižuje tak zamestnávateľovi základ dane,“ vysvetľuje dôvod takéhoto prístupu Mihál.
Víťazne z boja vyjsť nemusí
Negatívom doplnkového dôchodkového sporenia sú relatívne nízke výnosy a vysoké poplatky za správu dôchodkových fondov. Tie sú v niektorých prípadoch trikrát vyššie ako poplatky za spravovanie fondov druhého piliera.
Pri porovnaní s inými formami sporenia, napríklad s kapitálovým životným poistením či investíciami do podielových fondov, môže byť účasť v treťom pilieri atraktívna najmä príspevkom od zamestnávateľa. „Ak zamestnávateľ prispieva na tretí pilier, ten zamestnanec, ktorý v ňom nie je, o príspevky príde. Zamestnávateľ mu ich nekompenzuje iným spôsobom,“ vraví Mihál.
Domnieva sa však, že v prípadoch zamestnancov, ktorým zamestnávateľ na tretí pilier neprispieva a pri samostatne zárobkovo činných osobách, pre ktoré výhoda príspevku neexistuje, hoci si môžu sporením znížiť základ dane, v konkurencii iných foriem sporenia a poistenia doplnkové dôchodkové sporenie prehráva.
Podľa Pavla Ďurkoviča, analytika poradenskej spoločnosti AWD, pri ročnom zhodnotení úspor, aké dosiaľ doplnkové dôchodky vykazovali, môže tretiemu pilieru konkurovať nielen dlhodobejšie zhodnocovanie peňazí v podielových fondoch, ktoré sa pre veľkú časť ľudí môže zdať rizikové, ale už aj na sporiacom účte bez viazania.
Výnos môže byť inde vyšší
Analytik urobil prepočet, ako by sa dali zhodnotiť peniaze, ktoré by si 30ročný sporiteľ, odkladal 32 rokov, teda až do predpokladaného veku odchodu na dôchodok.
Ak by si každý mesiac sporil 1000 korún (33,19 eura) v doplnkovom dôchodkovom fonde, ktorý by dosahoval ročný výnos 1,5 percenta, na penziu by si mohol prilepšiť niečo vyše pol miliónom korún (viac ako 16 629 eurami). Výhodnosť tejto formy sporenia by však iste dokázal zatraktívniť pravidelný príspevok od zamestnávateľa.
Ak by ten istý čas ukladal muž rovnakú mesačnú sumu na sporiaci účet s 3,5 percentným ročným zhodnotením, jeseň života by mu mohlo spríjemniť takmer 579tisíc korún (skoro 19 219 eur). Zrejme menej konzervatívny spôsob dlhodobého zhodnocovania úspor v podielových fondoch by, podľa prepočtov analytika AWD, mohol účet sporiteľa po 32 rokoch sporenia a v prípade dosiahnutia osempercentného ročného výnosu obohatiť o viac ako 1,1 milióna korún (teda o vyše 36 513 eur).
Dokáže zaujať
Ľudí, ktorí majú menej ako 45 rokov. Ak budú sporiť požadovaných 10 rokov, dôchodok z tretieho piliera môžu čerpať už ako 55roční.
Zamestnancov, ktorým zamestnávatelia prispievajú na sporenie.
Zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené na základe rozhodnutia orgánu na ochranu zdravia do kategórie 3 alebo 4. Za nich platí príspevky zamestnávateľ. Učastníci si platiť môžu, no nemusia.
Samostatne zárobkovo činné osoby. Môžu si tak znížiť svoj základ dane i vymeriavací základ a sociálne poistenie. Ale len ak ich vymeriavací základ nie je určený ako minimálna mzda, ale je vyšší.
Zdroj : www.drak.porada.sk, AWD
Doplnkové dôchodkové sporenie je výhodné najmä pre ľudí, ktorým prispieva na sporenie zamestnávateľ.
Jozef Mihál, expert na dane a odvody
Ako sa prihlásiť
Ak sa rozhodnete stať účastníkom tretieho piliera v doplnkovej dôchodkovej spoločnosti (DDS), s ktorou má váš zamestnávateľ zmluvu, treba sa prihlásiť priamo uňho a dohodnúť sa na výške sumy, ktorú si budete odkladať. Zamestnávateľ ju bude, spolu s príspevkom od neho, odvádzať z vašej mzdy.
V prípade, že váš zamestnávateľ nemá zmluvu s nijakou DDS, alebo si vy vyberiete inú, než je tá, s ktorou zmluvný vzťah má, musíte sa na sporenie prihlásiť prostredníctvom formulára na internetovej stránke, alebo priamo v pobočke. Následne sa musíte dohodnúť na výške sumy i spôsobe, ktorým sa budú peniaze pravidelne odvádzať.
(den)
Koľko sa oplatí mesačne sporiť
Väčšina sporiteľov, ktorí si odkladajú peniaze do tretieho piliera, mesačne odvádza doplnkovej dôchodkovej spoločnosti (DDS) niekoľko stoviek korún. V stovkách korún sa zväčša pohybuje aj príspevok zamestnávateľa.
V DDS AXA si k augustu sporiteľ v priemere mesačne odkladal aj s príspevkom zamestnávateľa 793 korún (26,32 eura), v DDS Tatra banky 1027 korún (34,09 eura), v ING Tatry – Sympatia asi 1100 korún (36,51 eura).
Podľa Jozefa Mihála, experta na dane a odvody, je zvyčajne suma príspevku u zamestnancov daná ako dohodnuté percento z vymeriavacieho základu, ktorý je zvyčajne daný zhodne ako vymeriavací základ na účely sociálneho poistenia. „So zvyšujúcim sa príjmom automaticky stúpa aj príspevok zamestnanca. Rovnako to býva aj pri stanovení príspevku zamestnávateľa,“ vraví Mihál.
Vzhľadom na to, že sa základ dane dá znížiť najviac o 12tisíc korún ročne, podľa Mihála nie je vhodné, aby príspevok sporiteľa presiahol tisíc korún mesačne.
Miloš Krššák z Asociácie DDS síce nespochybňuje, že výška daňového bonusu prispieva k atraktivite doplnkového dôchodkového sporenia, ale tvrdí, že jeho výhodnosť neurčuje len tento ukazovateľ.
„Často je výška zamestnávateľského príspevku rozhodujúca pre výšku príspevku účastníka. Daňový bonus je v takom prípade iba doplnok,“ dopĺňa Krššák.
(den)
