BRATISLAVA. Možno už skupina Oasis nepríde s hymnou ako Live Forever, ale pre mnohých Britov je stále národným pokladom. Práve vydáva nový album.
Dig Out Your Soul už vychválil do nebies ich niekdajší objaviteľ Alan McGee. „Priatelia, to je nový Revolver,“ prirovnal nový počin bratov k slávnej platni k The Beatles. O tom sa budú viesť spory, ale je pravda, že novinka znie zo všetkých ich albumov „najbeatlesáckejšie“.
Tímová novinka
Prvým prekvapením je zvuk – beatlesácka psychedélia zmiešaná s glamrockom velí Noelovej hypnotickej Falling Down, jednej z jeho najlepších piesní. Výborné sú aj jeho The Turning a The Shock Of Lightning s pekne vystavanými akordmi. Aj spevák Liam, občasný skladateľ v tieni šikovnejšieho brata, boduje. Prispel kúskom I'm Outta Time, pripomínajúcim Lennonove piesne. Dokonca aj gitarové sólo znie, akoby ho nahral George Harrison. Albumu však postupne dochádza dych. Problém nastáva, keď sa k slovu dostanú zvyšní členovia. Ich pesničky zďaleka nedosahujú úroveň Noelových.
Prestížny magazín Uncut nadelil novinke tri hviezdičky z piatich. Pýta sa, či je toto Oasis, aký chceme počuť v roku 2008, a spomína na staré dobré časy. Tie sa už nevrátia, ale karavána ide ďalej. „Toľkokrát som počul nejakú mladú kapelu vyhlasovať, že keď si vypočujem ich nový album, tak by som to mal zabaliť. Keď som si ho pustil, musel som sa smiať. Nestálo to za nič,“ povedal Noel, ktorý je stále o niekoľko tried lepší skladateľ než väčšina súčasných britských hudobníkov.
Koncerty však majú stále vypredané. Najmä z nostalgie, ale posledné DVD Lord Slow Me Down ukazuje, že im to stále pekne hrá. Oasis dospeli, dokonca aj veľkohubý Liam sa dosť zmiernil.
VIDEO: Ako sa rodil nový album
Sláva, úpadok a comeback
Milujú Beatles, ale dnes je jasné, že nikdy nedosiahnu ich úroveň. Dokonca sa zdá, že najlepšie roky už majú za sebou.
Ich prvé tri albumy sa stali absolútnymi bestselermi a prehliadkami hitov. S úsmevom sa hovorí, že ich pesnička Cigarrettes & Alcohol sa stala novou britskou hymnou. Gallagherovci by možno dobyli celý svet, nebyť náladovosti jednotlivých členov, hlavne malých vojen medzi Noelom a Liamom, ktorí si boli schopní skočiť do vlasov aj pred zrakmi publika.
Kde sa stala chyba, pýtali sa fanúšikovia, keď sa im do rúk dostal štvrtý album Standing On The Shoulder Of Giants (2000), s ktorým si odrazu nemohli pospevovať chytľavé melódie. Noel totiž začal experimentovať. V tom čase boli Oasis v absolútnom rozklade, kapelu opúšťal jeden člen za druhým a aj Noela to prestalo baviť. „Stratil som záujem, už nebolo kam ísť,“ vysvetlil pre magazín Q. Myslel tým pamätný koncert v Knebworthe v roku 1996, ktorý videlo rekordných 250-tisíc ľudí. Dnes sa táto udalosť berie ako začiatok konca brit-popovej éry.
Oasis nakoniec prežili. Noel prebudoval kapelu od základov, ale istý čas to trvalo. Od hlučného soundu niekde na pomedzí The Beatles a Sex Pistols sa Oasis postupne preorientovali na drsnejší rokenrol s garážovým fílingom. Aj vďaka príchodu nových členov – gitaristu Gem Archera, ktorý predtým viedol Noelovu obľúbenú skupinu Heavy Stereo, a basgitaristu Andyho Bella, člena niekdajšej indie-senzácie Ride.
Najprv nahrali priemerný album Heathen Chemistry (2002). Až s nasledujúcim Don't Believe The Truth (2005) sa sčasti vrátila stará forma. Noel nikdy nezabudol písať dobré piesne (Lyla, The Importance Of Being Idle), ale výsledky neboli vždy uspokojivé, hlavne vďaka tomu, že hudba ním už tak nelomcovala ako kedysi. Dokonca sa posťažoval, že keby vedel ako mu raz vyschne pero, tak by si mnohé zo skvelých nápadov, ktorými plnil B-strany singlov, odložil do zásuvky. Dnes by sa mu celkom zišli.
