
FOTO –ARCHÍV

Všetci ľudia v chladnej sále vo Washingtone s napätím obrátili hlavy k prístroju na druhom konci elektrického vedenia. O pár sekúnd v ňom zapípala odoslaná „správa“. Morse si vydýchol: „Funguje.“
Bola to do tých čias najväčšia revolúcia v komunikácii. Asi ako keď bežnú poštu vymeníte za internet.
Samuel Morse, vynálezca telegrafu, sa narodil pred 210 rokmi, 27. apríla 1791.
Pred vynájdením telegrafu vedeli ľudia komunikovať len hlasom a zrakom, na dlhšie vzdialenosti iba poštou. Samuela Morseho, maliara v najlepších rokoch, nič z toho príliš nezaujímalo. Cestoval po Európe, študoval staré umenie, vo Washingtone maľoval portréty. Portrétoval napríklad amerického prezidenta Jamesa Monroea a viaceré jeho obrazy získali prestížne ceny. V roku 1825 mu zomrela v New Heaven manželka. Hoci bol Morse len vo Washingtone, správa o jej smrti sa k nemu dostala až o päť dní, takže nestihol ani pohreb. Myšlienka na telegraf ho údajne napadla v roku 1832 na lodi Sully, počas plavby z francúzskeho Le Havre do New Yorku.
Dvetisíc dolárov stáli dva prístroje a elektrický drôt a začiatkom roku 1838 bol prvý telegraf hotový.
Princíp bol úplne jednoduchý, a preto geniálny. Od odosielateľa sa cez vedenie rozbehne elektrický náboj a keď pristane v prijímacom telegrafe, ozve sa „ťuk“. Keď prídu dva „ťuky“ tesne po sebe, telegraf vie, že ide o bodku, a špeciálna mechanická ceruzka ju zapíše na pripravený kúsok papiera. Ak je medzi nábojmi dlhšia prestávka, stroj pochopí, že odosielateľ myslel na pomlčku. A postupne zapíše celú správu.
„Vynašiel som metódu, ako pomocou elektrických signálov a kovových vodičov komunikovať naraz s jedným alebo viacerými vzdialenými miestami,“ napísal Morse v žiadosti o patent. „Čas a vzdialenosť sú prekonané, najvzdialenejšie body krajiny sa preniesli do najbližšieho susedstva,“ napísal denník The Jerseyman.
Čo sa týka jazyka prenosu, Morseov pôvodný nápad bol trochu iný, než je dnešná morzeovka. Chcel, aby odosielateľ signalizoval čísla a každému číslu by bolo v slovníku priradené jedno slovo. Napríklad slovo „Anglicko“ malo v Morseovom slovníku číslo 252.
Morzeovku - jazyk bodiek a pomlčiek - zostavil jeho spolupracovník Alfred Vail. Dlho spolu bojovali, pretože Morse trval na svojom očíslovanom slovníku. Historici vravia, že aj Morse bol typický umelec - geniálny, ale prchký. S rozvážnym a technicky zdatným Vailom sa skvele dopĺňali.
V roku 1843 Morse konečne presvedčil kongresmanov, aby postavili prvé skúšobné elektrické vedenie z Washingtonu do Baltimoru, čo je asi 65 kilometrov. Dvadsiateho štvrtého mája vo Washingtone slávnostne vyťukali biblickú frázu „Čo stvoril Boh.“ O pár sekúnd bola v Baltimore.
Zakrátko sa stal telegraf hitom. Súkromné firmy pospájali elektrickým vedením všetky kúty Ameriky. V telegrafickej dobe si našla žena uznávané a pritom výhradne ženské uplatnenie: prácu telegrafistky.
Veľké spoločnosti mali časom svoje vlastné telegrafy. Telegrafovať patrilo k životnému štýlu, ako dnes chodiť s mobilným telefónom. V roku 1848 vznikla v New Yorku jedna z najväčších tlačových agentúr Associated Press (AP), ktorá zbierala informácie z celej Ameriky. Bez telegrafu by nikdy nič podobné nemohlo vzniknúť.
Z Morseho sa stal hrdina. Písali sa o ňom knihy, stavali sa jeho sochy, mnohí ho navrhovali za starostu New Yorku či prezidenta USA.
Keď sa objavil bezdrôtový telegraf, po prvý raz v histórii sa mohli lode spojiť s pevninou. Morseova abeceda zachránila život mnohým námorníkom. Napríklad 700 pasažierom potápajúceho sa Titanicu, ktorých vylovila loď Carpathia, keď začula zúfalé „…- - -…“. Morzeovka bola jednoduchá a použiteľná kedykoľvek a kdekoľvek, a tak sa ju ešte počas 2. svetovej vojny učili naspamäť špióni a piloti.
Po objavení rádia a telefónu telegraf stratil svoj význam a zanikol. Najdlhšie sa udržala na mori - do 1. februára 1999. V noci z 31. januára na 1. februára istá dánska loď vyslala poslednú oficiálnu správu v histórii morzeovky: „Končíme deväťdesiatročnú éru. Toto je posledná správa. ..-. - - - .-. . …- . .-. (Forever - Navždy)“
MICHAL FRIŠ
Nabudúce - Koniec éry trabantov