rastú
rastú
príjmy
Ekonomický rast vedie k zvýšeniu daňových príjmov. Samospráva ich nemôže využiť, ako by chcela. Má ďalšie úlohy.
BRATISLAVA. Obce a samosprávne kraje ešte nikdy nemali také daňové príjmy, ako tento rok. Z toho, čo vyniesla daň z príjmov fyzických osôb, im za prvých deväť mesiacov tohto roka pripadlo o 21 percent viac, ako za rovnaké obdobie minulého roka.
Obavy, ktoré predstavitelia samosprávy mali pred štyrmi rokmi, kým sa nezačala takzvaná fiškálna decentralizácia, sa nenaplnili.
Viac peňazí, viac úloh
Predseda Združenia miest a obcí Slovenska Michal Sýkora povedal, že dnes s touto reformou nik nemá problém. „Všetci žijú, malí aj veľkí.“ Systém je podľa neho nastavený tak, že „sa nemusia doprosovať“.
Medzi obce a mestá sa delí 70,3 percenta výnosu dane z príjmov fyzických osôb, župám ide 23,5 percenta. Za prvé tri štvrťroky sa medzi tieto subjekty rozdelilo takmer o sedem miliárd korún (225 miliónov eur) viac ako vlani. Štát však túto skutočnosť využíva na to, aby na samosprávu preniesol ďalšie úlohy, alebo inak zaťažil rozpočty obcí a žúp.
Platy a sociálne služby
Platy učiteľov v mestských a obecných školách by sa na budúci rok mali zvýšiť o sedem percent, ďalšie výdavky si vyžiada zabezpečenie úloh, ktoré vyplývajú z návrhu zákona o sociálnych službách.
Napríklad na sociálne služby vláda v rámci „sociálneho balíčka“ vyčlenila 2,1 miliardy korún. Samospráve sa to však máli.
„Ak totiž o prijatí klienta do zariadenia sociálnych služieb rozhodoval štát a po novom to majú byť obce či vyššie územné celky, tie na to musia zriadiť odborné tímy a na ne treba peniaze,“ povedal Stanislav Katrinec, hovorca predsedu Nitrianskeho samosprávneho kraja.
Obce a župy by museli prispievať aj na domovy dôchodcov a iné zariadenia, ktoré prevádzkujú neziskové organizácie či podnikateľské subjekty. O to by mohli mať menej peňazí na vlastné zariadenia.
