V roku 1705 sa z ekonomických dôvodov začalo v Európe väčšie vysádzanie borovice hladkej – vejmutovky, ktorá je náchylná na uvedenú hrdzu. Toto bol začiatok jej rozširovania. Prvé väčšie epidémie nastali síce až v 60. rokoch 19. storočia, avšak odvtedy sa šírila stále na väčšie plochy borovíc.
V roku 1909 sa z Nemecka dostali napadnuté vejmutovky späť do svojho prirodzeného areálu rozšírenia, teda do Severnej Ameriky. Odvtedy sa datuje rýchly a zhubný postup hrdze, hlavne v severných štátoch USA a v priľahlých oblastiach Kanady na vejmutovke a na ďalších druhoch borovíc, ktoré majú po päť ihlíc.
Slovenský názov choroby hrdza ríbezľová je odvodený od toho, že pôvodca choroby je dvojhostiteľský – v lete sa vyskytuje na čiernych ríbezliach a v zime na boroviciach. Výnimočne sa objavuje aj na červených ríbezliach, meruzalke a egreši.
Na ríbezliach huba napáda iba listy, na rube ktorých sa v júni objavujú drobné pomarančové kôpky letných výtrusov. Na líci bývajú v mieste kôpok bledozelené alebo žltkasté škvrny. Koncom leta sa v mieste kôpok tvoria niekoľko milimetrov dlhé hrdzavé chĺpky, ktoré pri silnejšom napadnutí tvoria hustý žltohnedý huňatý povlak. V chĺpkoch sú zimné výtrusy. Výrazne postihnuté listy môžu opadávať, pričom niekedy už koncom augusta bývajú kry úplne holé. Následkom je horšie vyzrievanie výhonkov a možnosť poškodenia zimnými mrazmi.
Zimné výtrusy infikujú druhého hostiteľa, ktorým je borovica hladká – vejmutovka alebo iné príbuzné druhy borovíc. Na nich napáda kôru konárov a kmienikov, na ktorých spôsobuje rakovinové rany. Podľa intenzity postihnutia môže nastať uschnutie či odumretie konárov aj vrcholčekov stromov.
Podhubie hrdze žije v dreve aj viac rokov a každý rok na jar vytvára bledožlté, až 10 milimetrov veľké mechúriky spór. Tieto sa vetrom šíria do širokého okolia, kde spôsobujú nákazu čiernych ríbezlí. Výskyty hrdze podporujú časté zrážky v období jarných infekcií z borovíc a tiež počas letného šírenia v júni až júli.
Hospodárska škodlivosť tejto hrdze je však minimálna. Na jej obmedzenie sa odporúča v okolí pestovania ríbezlí dôsledne odstraňovať napadnuté konáre vejmutoviek, najlepšie na jar ešte pred vyprášením mechúrikov so spórami (na prelome marca a apríla). Dobré je tiež odrezávať výhonky so silne napadnutými listami.
Pri opakovaných škodlivých výskytoch možno použiť aj chemickú ochranu po zistení prvých príznakov pred kvitnutím alebo po zbere prípravkom Baycor 25 WP. Stanislav Barok
