Anton Korenči, rodák z Novej Vsi nad Žitavou v okrese Nitra, absolvoval štúdium herectva v roku 1955 na VŠMU v Bratislave, potom pôsobil päť rokov ako protagonista nitrianskeho divadla. Od roku 1960 sa stal členom Činohry SND. Bol predstaviteľom psychologického, realistického herectva, ktoré sa vyznačovalo jasným vyjadrovaním vzťahov a motivácií. V Nitre vytváral kľúčové a charakterovo zložité postavy najmä v inscenáciách Pavla Haspru, napríklad Radúza, Platona Krečeta či Doktora Landíka v Demokratoch. V Činohre SND stvárňoval prevažne menšie postavy, ale patril k presvedčivým hercom. Zahral si Gavrilu A. Ivolgina v Idiotovi, Ibisova v Tarelkinovej smrti, Dona Alonsa v Cidovi, policajného komisára v Revízorovi.
Debutoval vo filme Tvár v okne, kde si zahral postavu úradníka. Menšie úlohy vytvoril aj vo filmoch Smrť prichádza v daždi, Prípad krásnej nerestnice, Vojaci Slobody, Zrelá mladosť. V televízii sa objavil vo vyše tristo inscenáciách a filmoch, napríklad v snímkach Mŕtvi nespievajú (1965) a Červené víno (1972).
Počas svojej kariéry účinkoval aj v úspešnej minisérii Vivat Beňovský (1975). Po bohu Karola Machatu a Libuše Šafránkovej si zahral v rozprávke Soľ nad zlato, v Hasprovom Výlete do mladosti (1983) stvárnil postavu dôstojníka. Poslednou inscenáciou STV, v ktorej účinkoval, je trojdielna adaptácia románu J. M. Simmela Všetci ľudia budú bratia (1996) v réžii Pavla Haspru, s ktorým začal aj skončil svoje účinkovanie.
* 16. 12. 1931
† 29. 9. 2008
Autor: ea
