MINSK – Bielorusko si v stredu pripomínalo 15 rokov od havárie v černobyľskej jadrovej elektrárni. Tragické výročie si pripomenula aj opozícia, ktorá v centre Minska demonštrovala proti chladnej politike oficiálneho režimu pri odstraňovaní následkov katastrofy. „Alexander Lukašenko ľuďom hovorí, že sa už môžu vracať na radiáciou zasiahnuté územie. Pritom sa snáď v škole každý učí, že rádioaktivita je nezničiteľná až niekoľko desiatok rokov,“ hovorí Ivan Nikitčanka z Poľnohospodárskeho ústavu Bieloruskej akadémie vied.
Úradná štatistika je pritom veľmi smutná. Straty, ktoré priniesla Bielorusku černobyľská katastrofa, sa vyčísľujú na 235 miliárd dolárov, vyhlásilo tento týždeň ministerstvo pre výnimočné situácie. Krátko po havárii muselo byť evakuovaných 25-tisíc obyvateľov, hoci každý piaty Bielorus ešte dnes žije na radiáciou postihnutom území.
Zasiahnutých je 23 percent územia Bieloruska, a je to ďaleko viac než na Ukrajine, kde Černobyľ leží. „Ešte asi 140-tisíc ľudí žije v miestach, kde úroveň radiácie dosahuje výšku od 15 do 40 Curie na km štvorcový. Z takýchto teritórií boli ľudia na Ukrajine a v Rusku už dávno vysídlení,“ konštatuje profesor Nikitčanka, ktorý je známy svojimi knihami o osudoch ľudí z černobyľskej zóny a kritikou „černobyľskej politiky“ oficiálnej Lukašenkovej vlády.
Dnes v Bielorusku existujú dva pohľady na problém Černobyľa. Prezident a lokálne štruktúry štátnej správy tvrdia, že na znečistených územiach je možné bezpečne žiť a hospodáriť, ale vedci dokazujú, že Černobyľ prináša stále nové zhoršenie zdravia obyvateľov. „Lukašenkova pozícia je nebezpečná. Jeho hľadisko je čisto politické. Chce ľuďom ukázať, že za posledných sedem rokov, kedy je pri moci, sa mnoho zlepšilo, i keď to nemôže byť pravda. „Počet zakázaných obcí má byť v najbližšom čase znížený z 200 na 20 a do 180 budú ľudia repatriovaní.
„V posledných dvoch rokoch klesá rozpočet na financovanie sociálnych černobyľských programov,“ hovorí Ivan Nikitčanka. „Ale žiť hlavne v Gomelskej oblasti je nebezpečné, pretože obyvateľstvo požíva zasiahnuté potraviny. Nepriamo sú ohrození takmer všetci Bielorusi: radiáciu prijímajú spolu s potravinami, ktoré pochádzajú zo za- siahnutých území, kde sú lacné.“
Podľa jeho slov už v roku 1989 bieloruskí vedci rozpracovali poľnohospodársku technológiu, ktorá by dovolila získať čistú produkciu rastlinnej a živočíšnej výroby. „Ale štát na tento projekt neposkytol ani rubeľ, pretože je podmienený privatizáciou poľnohospodárstva. A tá je v súčasnej situácii politicky nepriechodná.“
PRE SME – LUBOMÍR GOMBOS
