
Na snímke spred roka sa Rumun Adrian Kovaci snaží opraviť stenu tunela odvádzajúceho odpadový olovený prach, aby tak zabránil úniku olova v okolí svojho domu v Baia Mare. FOTO – TASR/EPA
BAIA MARE – Keď fúka vietor z Karpát smerom k baníckemu mestu Baia Mare na severozápade Rumunska, prináša so sebou i ohromné mraky prachu, ktorý preniká cez rozpukané múry a strechy pokrýva nahnedlou vrstvou. Cisterny s vodou postrekujú ulice v snahe zmyť túto špinu, predavači zeleniny nervózne čistia svoj tovar a matky sa snažia držať deti zatvorené doma. „Prach sa dostane úplne všade, do vašich úst, vášho jedla,“ hovorí 63-ročná dôchodkyňa. „Keď kosím trávu, je to ako keď sa z nej dymí.“ Krajina okolo Baia Mare, čo v rumunčine znamená veľkú baňu, patrí medzi najviac znečistené miesta v Európe.
Diera v pančuchách
Situácia sa za komunizmu trochu zlepšila len po tom, čo kyslé dažde robili ženám z mesta na pančuchách diery a aparátčici museli zatvoriť miestne továrne v čase, keď kolóna áut s vtedajším prezidentom Nicolaem Ceausescom vchádzala do mesta, aby sa nezadusil dymom.
Výskumníci až teraz začínajú chápať, ako je tento problém vážny. Koncentrácie ťažkých kovov zavinili epidémiu ochorení, od zníženého telesného rastu až po dýchacie problémy. Koncentrácia olova v jednej materskej škôlke je napríklad štyrikrát až šesťkrát vyššia než úroveň, o ktorej je známe, že zhoršuje učebné výsledky. Čo je však omnoho horšie, miestne chátrajúce štátne hute a ťažiace spoločnosti stále pokračujú vo vypúšťaní toxínov do už i tak znečisteného životného prostredia.
Obyvatelia, ako napríklad päťdesiatročný Iona Ghisa, si udržiavajú malú nádej. „My, staršia generácia, sme skončili, naše telá sú plné polutantov, ale mladí by mali mať šancu žiť iný život.“
Emil Pop, i keď má osem rokov, váži iba 20 kilogramov, o tretinu menej než je priemer v tomto veku. Má anémiu a kŕče v rukách i nohách a nemôže preto chodiť do školy. Sú to všetko problémy, ktoré jeho lekári pripisujú 290 mikrogramom olova na liter obsiahnutým v jeho krvi. Emilova matka Edit uisťuje, že syn nepije miestnu vodu, lebo ona kupuje dovážanú zo susedného Maďarska. S posadnutosťou čistí malý byt a každý mesiac vydáva 40 dolárov zo svojho chudobného platu na vitamínové prípravky.
Pediater Gheorghe Gradinaru hovorí, že príčiny vidieť hneď za oknami. Továreň na tavenie medi na východe mesta, taviareň olova na severovýchode a továreň na oddelenie zlata, ktorá v minulom roku spôsobila ekologickú haváriu, keď z jej nádrže unikol kyanid do Tisy, spoločne vytvárajú trojuholník smrti, hovorí Gradinaru. „Všetko, čo je vo vnútri, umiera.“
Vôľa je, peniaze chýbajú
Baia Mare sa po vlaňajšej ekologickej havárii stalo centrom medzinárodného záujmu. Ku koncu tohoto mesiaca bude Rumunsko hostiť ministrov z okolitých krajín, a tí budú diskutovať o spôsoboch, ako zlepšiť životné prostredie, lebo kvôli nemu sú popoháňaní aj Európskou úniou.
Podľa jedného odhadu musí Rumunsko vynaložiť 20 miliárd dolárov na novú infraštruktúru, aby bola v súlade s normami EÚ pre životné prostredie. A týchto 20 miliárd vláda nemá. „Nechýba nám vôľa,“ povedal jeden z predstaviteľov v Bukurešti. „Chýbajú nám peniaze.“ (čtk/Time)