BRATISLAVA. V školách sa mení atmosféra a sociálna klíma, v triedach pribúdajú deti s poruchami správania či učenia, zhoršujú sa vzťahy učiteľ-žiak, ale aj rodič-dieťa. Všade tam by sa mohol uplatniť školský psychológ.
Aj keď za posledných desať rokov sa počet psychológov na školách zvýšil, od stavu, aký je vo Fínsku či Dánsku, kde má psychológa takmer každá škola, máme ďaleko. O školských psychológoch pritom naše zákony hovoria už od roku 1993 a budú aj v chystanom zákone o pedagogických zamestnancoch.
Naši riaditelia by síce školských psychológov do škôl prijali, ale mnohí ich nemajú ako zaplatiť. Na 4 500 základných a stredných školách ich pôsobí iba 150. Najviac v bratislavských školách a vo väčších mestách západného a stredného Slovenska.
Nemali by riešiť len krízy
Školský psychológ by nemal zasahovať iba v krízových situáciách, hovorí psychologička Miroslava Adamík Šimegová, ktorá pracuje na Základnej škole na Ulici Jána Bottu v Trnave. Jeho prácou by mali byť aj konzultácie a poradenstvo v rovnováhe s prevenciou a so spomínanými zásahmi.
Na niektorých školách značná časť práce psychológa spočíva v prevencii, inde je obmedzená na individuálnu diagnostiku, poradenstvo, prípadne terapiu. Riaditeľka banskobystrického gymnázia Tatiana Paľová hovorí, že u nich značná časť jeho práce spočíva v preventívnych aktivitách. Študent si ani nemusí uvedomovať, že školský psychológ preň pracuje.
Nečakať na problémy
Zuzana Benková je psychologičkou na Gymnáziu v Banskej Bystrici. Najčastejšie rieši problémy s prispôsobením sa a učením, najmä u žiakov prvých a druhých ročníkov. U tretiakov a štvrtákov sú to osobnostné problémy, zvládanie náročných situácií, ako je maturita, vzťahové partnerské problémy, ale aj rodinné.
„Žiaci sú ku mne otvorenejší ako k učiteľom či rodičom, vyhľadávajú ma spontánne, nielen na základe „distribúcie“ zo strany dospelých,“ hovorí Benková. Spolupracuje aj pri riešení vzťahov medzi učiteľmi-kolegami, niektorí ju vyhľadajú individuálne, inokedy ju o urovnanie požiada aj vedenie školy. „Problémy ale treba podchytiť čo najrýchlejšie, aby neprerástli do väčších rozmerov.“
Niektorí psychológa nechcú
Na niektorých školách sa domnievajú, že psychológa nepotrebujú, lebo majú výchovného poradcu.
Marta Valihorová, vedúca katedry psychológie Pedagogickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici sa stretla aj s názorom, že ak sa v škole vyskytne problém, vyrieši ho triedny učiteľ v spolupráci s výchovným poradcom a kňazom. Podľa nej je to neprijateľné riešenie, lebo ani jeden z nich nemá psychologickú kvalifikáciu.
Riaditelia na poradňu nemajú peniaze
Prieskum ukázal, že za desať rokov sa počet psychológov, ktorých školy zamestnávajú, zvýšil.
BANSKÁ BYSTRICA. Školy dnes zamestnávajú viac psychológov ako pred desiatimi rokmi. Riaditelia stoja o poradenstvo pre učiteľov, očakávajú prevenčnú činnosť aj poradenstvo pre rodičov.
„Výrazne lepšia situácia je na gymnáziách, hoci sme očakávali, že to tak bude skôr na základných školách a na stredných odborných učilištiach,“ hovorí Marta Valihorová, vedúca katedry psychológie Pedagogickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Väčšina riaditeľov tento stav zdôvodňuje zlou ekonomickou situáciou školy.
Marta Valihorová s kolegyňou Soňou Karikovou robili prieskum na náhodne vybraných základných a stredných školách v roku 1997 a minulý rok ho Marta Valihorová zopakovala. Riaditeľov škôl sa pýtali, ako vnímajú a hodnotia prácu školského psychológa.
V roku 1997 na sledovaných školách pracovali štyria psychológovia, z toho dvaja na základných školách a dvaja na gymnáziách. Sedem riaditeľov povedalo, že nemajú vôbec záujem o školského psychológa, lebo ich žiaci nemajú problémy. S prijatím psychológa by súhlasilo 89 percent oslovených riaditeľov.
V roku 2007 na školách pracovalo 18 psychológov na plný pracovný úväzok. Z toho dvaja na základnej škole, traja na strednej odbornej škole, 11 na gymnáziách a dvaja na SOU. S prijatím psychológa by súhlasilo 90 percent riaditeľov. Zvýšil sa záujem gymnázií a stredných odborných učilíšť, pretrval záujem základných škôl.
V roku 1997 riaditelia základných škôl od školského psychológa očakávali najčastejšie pomoc s problémovými žiakmi. Na druhom mieste bola psychodiagnostika zameraná na poznávanie žiakov. Profesijná orientácia bola až piatou požiadavkou, šikanovanie trinástou.
Stredné odborné školy potrebovali najmä pomoc pri riešení medziľudských vzťahov, vzťahu žiak-učiteľ, zvládaní záťažových situácií. Gymnáziá a SOU žiadali poradenstvo pre žiakov. V roku 2007 prvotnou požiadavkou na základných školách zostali problémoví žiaci, pomoc pri riešení násilia, klamstva, šikanovania. Stredné odborné školy, gymnáziá aj stredné odborné učilištia žiadali poradenstvo pre učiteľov.
Na prvom prieskume v roku 1997 sa zúčastnilo 183 riaditeľov zo 70 základných škôl, 36 zo stredných odborných škôl, 39 z gymnázií a 38 zo stredných odborných učilíšť.
V roku 2007 odpovedalo 242 riaditeľov.
(or)
