Na ihrisko ste prišli až v nadstavenom čase. Neľutujete?
„Tréner zvažoval viaceré alternatívy základnej zostavy, možno aj so mnou. Som však vďačný aj za ten krátky čas strávený na ihrisku.“
Ako si to užívali diváci na tribúnach?
„Bola to veľká sláva, veď sme prvým mužstvom v histórii Bieloruska, ktoré hrá Ligu majstrov. Vypredaný štadión, skvelá atmosféra. Ľudia sa bavili, ako keby sme vyhrali.“
Remíza je výborná, no zápas ste rozbehli na víťazstvo. Nebolo z toho mierne sklamanie v kabíne?
„Bolo. Pred zápasom by sme remízu aj brali, no duel sa vyvíjal v náš prospech. Prvý polčas sme boli lepší, mali sme tlak, šance. V druhom to už išlo lepšie súperovi. Nič to, možno nabudúce.“
Burcovali ste sa špeciálne pred Juventusom?
„Vôbec. Bola to príprava ako na každý zápas. Obavy sme nemali. Tréner nám iba povedal, že máme reprezentovať Bielorusko ako národ a hlavne sami seba. Zabojovať jeden za druhého, veriť si. “
Žiaden strach z veľkých hviezd v tíme súpera?
„Nie. Boli sme si vedomí svojej kvality a toho, že nemáme čo stratiť. Platí to pre každého z nás. Sme veľmi mladé mužstvo, každý sa chce predať. Ľudia nás hnali dopredu, bola eufória. Český protihráč Grygera mi povedal, že hráčom Juventusu bolo zima... Bolo osem stupňov a súper bol akýsi zaspatý, zamrznutý. Možno aj zaskočený našou agresívnou hrou.“
Keď ste začiatkom augusta prichádzali do klubu, asi vám ani vo sne nenapadlo, že zakrátko si zahráte Ligu majstrov. Alebo predsa?
„Liga majstrov je snom každého futbalistu. Ja som veril, že sa to môže naplniť. Prišiel som v čase, keď sme prešli cez Anderlecht a čakal nás dvojzápas s Levski. A v klube bolo obrovské odhodlanie. Európa sa na nás pozerá ako na malý, neznámy klub. Každý futbalista, ktorý sem príde, by však bol prekvapený, ako to tu funguje.“
Mužstvo tvoria takmer výlučne domáci hráči...
„V podstate je to tak, keď nerátame Rusov, tak legionári sú len dvaja – Bulhar Mirčev a ja. Tréner má 31 rokov, jeho asistent 34, tréner brankárov 35. Od maséra až po posledného hráča všetci ťahajú v klube za rovnaký koniec povrazu. A je to vidieť.“
Remíza s Juventusom vás navnadila. Čo ešte chcete dosiahnuť v súťaži?
„Teraz nás čaká derby so Zenitom, a keď uhráme bod, zostaneme v hre aspoň o Pohár UEFA. Všetko je otvorené. Prečo by sme nemohli vyhrať doma nad Realom Madrid? Veď je to futbal! Gréci sa stali pred štyrmi rokmi majstrami Európy, prečo by sme my nemohli postúpiť zo skupiny?!“ (smiech).
Príchod do klubu ste si nemohli lepšie načasovať!
„Prišiel som v správnom čase na správne miesto, keď klub začal písať históriu.“
Ako vám ide ruština?
,,Keďže po anglicky sa tu nerozpráva, musím sa učiť po rusky. Prízvukujú my tu ako Lenin: učiť sa, učiť sa, učiť sa... Už sa však dohovorím.“
Ivan Pecha
l Slovenský obranca prišiel do Borisova v lete z rumunského Ceahlul Piatra Neamt, kde hosťoval ako kmeňový hráč PVFA (Polygraf Venglošova futbalová akadémia). Predtým pôsobil v Senci i bratislavskom Slovane. Má 22 rokov.
