TBILISI, PRAHA. Bez zbraní, zato v obrnených automobiloch a oblečení do farieb zástavy Európskej únie budú brázdiť Kaukaz pozorovatelia z 22 európskych krajín.
Presne 352 špecialistov vrátane technického personálu má zabezpečiť objektívne informácie o plnení mierovej dohody všetkými stranami, o sťahovaní ruských vojsk z Gruzínska a o situácii v gruzínskych separatistických enklávach Južnom Osetsku a Abcházsku. Ide prevažne o policajtov, vojenských expertov a odborníkov na ľudské práva.
Misia EÚ sa nedostane všade
Správy priamo z miesta však budú pozorovatelia odovzdávať ťažko. Rusko a južnoosetskí i abcházski rebeli ich nechcú na územie oboch autonómií, ktoré sa odtrhli od Gruzínska, zatiaľ pustiť. Vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné vzťahy Javier Solana včera v Tbilisi vyhlásil, že prvá etapa monitorovania sa obmedzí na „územie susediace so zónami južnoosetského a abcházskeho konfliktu“.
Najviac pozorovateľov poslalo Nemecko, a tak je logické, že šéfom misie je nemecký diplomat Hansjoerg Haber. Pozorovatelia z bezpečnostných dôvodov neoznamujú, kam, kadiaľ a kedy pôjdu, nosia uniformu vo farbách vlajky EÚ, nie sú ozbrojení a používajú obrnené autá.
„Ukážte vlajku, buďte priateľskí a pokojní,“ inštruoval včera svoju skupinu Haber.
Tesne pred príchodom prvých pozorovateľov Rusko začalo sťahovať svoje vojenské jednotky z takzvanej nárazníkovej zóny.
Sporná nárazníková zóna
V utorok Rusi zlikvidovali päť ruských vojenských stanovíšť v gruzínskom prístave Poti. Nárazníkovú zónu si Moskva sama určila po tom, čo sa skončili v tomto roku v auguste potýčky na území Južného Osetska.
Ruské vojenské jednotky totiž počas vojny prenikli hlboko do gruzínskeho vnútrozemia a potom sa z neho odmietli stiahnuť s tým, že tak musia zaisťovať bezpečnosť osetského obyvateľstva.
Napokon, ruský prezident Dmitrij Medvedev podpísal mierový plán, podľa ktorého sa ruskí vojaci majú stiahnuť z Gruzínska do 10. októbra 2008.
Rusi spochybnili Gruzínsko
Moskva však Južné Osestsko a Abcházsko, na rozdiel od EÚ, za gruzínske územie nepokladá a hodlá v oboch autonómiách nielen zostať, ale vybudovať tam i mohutné vojenské základne.
Brusel zastáva princíp teritoriálneho celku Gruzínska, čo je jadrom sporu s Ruskom. V utorok tento týždeň ruský prezident Medvedev opäť potvrdil, že Moskva neustúpi, keď blahoželal Abcházcom ku Dňu nezávislosti.
Okrem Ruska zatiaľ nezávislosť oboch gruzínskych republík uznala iba Nikaragua. Uvažuje však o tom aj Bielorusko, Venezuela a od včerajška i Somálsko.
Autor: Agentúra Epicentrum
