BRATISLAVA. Premiér Robert Fico sa včera pred novinármi utvrdzoval, že vláda urobila dobre, keď prišla v čase svetovej finančnej krízy s myšlienkou otvoriť druhý dôchodkový pilier.
Anketa denníka SME medzi poslancami Národnej rady ukázala, že niektorí majú aj predstavy, čo by sa malo robiť, aby sa nás dosahy krízy dotkli čo najmenej. Objavil sa nápad prikázať bankám, aby nevyvážali dividendy a akcie do zahraničia, striedmy návrh obmedziť výdavky štátu, a štedrý garantovať vo vyššej miere bankové vklady.
Ku cti politikov slúži, že je im viacmenej jasné, čo bolo za krachom amerických bánk a poisťovní a aj to, že sa nás kríza určite dotkne.
Nech zdochnú
„Najmä Národná banka musí zapracovať. Aby boli banky likvidné na trhu stále a dávať pozor na to, aby neodišli akcie do zahraničia,“ domáha sa sprísneného dozoru nad bankami podpredseda finančného výboru parlamentu Jozef Ďuračka (SNS). „Aby ľudia neschaosili a nezačali vyberať vo veľkom prachy,“ varuje poslanec.
Analytik Tatra banky Robert Prega upozorňuje, že zákaz vyvážať dividendy do zahraničia by bolo obmedzením vlastníckych práv. Ani zvýšenie garancie vkladov by nezostalo bez vedľajších efektov.
Keďže sú vklady garantované aj výškou fondu, do ktorého prispievajú banky, mohlo by to zvýšiť ich náklady, čo by sa odrazilo na úrokoch. Navyše ide len o riešenie dôsledkov, nie príčiny.
Ďuračka si nemyslí, že by mal štát po vzore krajín Beneluxu zachraňovať banky finančnými injekciami. „Radšej nech zdochnú (banky s finančnými problémami) a nech sa postavia znovu na nohy – tak, ako to má byť, a nevyužívať znova daňových poplatníkov.“
Poslanec za Smer Ivan Varga včera hovoril aj o tom, že by sa v bankách mala zvýšiť garantovaná hranica vkladov štátom. Tá je momentálne 90 percent vkladov, ale najviac 20tisíc eur (664 tis. Sk). „Som za to. Prečo nie? Je to dosť malý finančný obnos.“
Poslanec SDKÚ Ivan Štefanec si je istý, že krízu pocítime aj u nás. „Zo strany vlády je najlepším receptom zodpovedná rozpočtová politika, aby sa nemíňalo viac než treba a predovšetkým na nezmyselné projekty.“ Potrebu úspor vysvetľuje najmä tým, že by štátu mohli klesnúť príjmy. Krízu podľa Štefanca do značnej miery prečistí trh a tí, ktorí neboli schopní konkurovať, budú musieť zaniknúť.
Pozor na paniku
Podľa ďalšieho podpredsedu finančného výboru Miroslava Jureňu (HZDS) je potrebná osveta, „aby ľudia nepodliehali panike, pokiaľ banky zaručujú určitú stabilitu“. Aj Jureňa si myslí, že by vláda mala prehodnotiť niektoré výdavky.
Predseda finančného výboru Jozef Burian zo Smeru si myslí, že okrem otvorenia druhého piliera by sa mali striktne dodržiavať pravidlá regulácie bankového sektora a poisťovníctva. Štát by sa tiež mal pripraviť na zníženie exportu a aby sa podporovali aj iné odvetvia hospodárstva, menej náchylné na ekonomické otrasy.
Zatiaľ to necítime
PAVOL DEMEŠ Z German Marshall Fund vysvetľuje menší záujem Slovákov o svetové dianie tým, že Slovensko bolo zahltené vlastnými problémami.
Slováci sa boja hospodárskej krízy oveľa menej ako ľudia v ostatných krajinách Európskej únie. Čím si to vysvetľujete?
„Slovensku sa ekonomicky v posledných rokoch veľmi darí. V iných krajinách už ľudia cítia zhoršenie kvality života. Slováci zatiaľ krízu nepociťujú na vlastných peňaženkách, a preto ju vnímajú menej ako ľudia v krajinách, kde sa už prejavila.“
Slováci vnímajú oveľa menej aj významné bezpečnostné hrozby. Dá sa to interpretovať tak, že Slováci sa málo zaujímajú o dianie okolo nich?
„Len postupne a pomaly sa vymaňujeme zo starostí o seba. Súvisí to aj s tým, že Slovensko malo čo robiť, aby sa dostalo do prvej ligy integračných zoskupení EÚ a NATO. Až teraz môžeme cítiť, že záujem o dianie v zahraničí sa pomaly zvyšuje. “
Povedali by ste, že Slováci sú príliš zahľadení do seba?
„Doteraz sme boli priveľmi zamestnaní vlastnými problémami a sami sebou. Zahľadenie do seba sa na Slovensku neprehlbuje, skôr sa z toho postupne vymaňujeme a otvárame sa problémom, ktoré nie sú len našimi.“
(mk)
Svetoví nie sme. Skôr len tak vyčkávame
Ľudia na Slovensku svetové hrozby a krízy príliš vážne neberú. V porovnaní so svetom sme výrazne bezstarostnejší.
BRATISLAVA. Slováci sa hospodárskej krízy obávajú výrazne menej ako ostatní Európania či Američania. Na otázku, do akej miery je pravdepodobné, že by sa ich v nasledujúcich desiatich rokoch osobne dotkla hospodárska kríza, odpovedala len pätina Slovákov, že je to veľmi pravdepodobné.
Prieskum verejnej mienky Transatlantické trendy prebiehal ešte v júni, keď nebolo zrejmé, že svet zasiahne taká vážna ekonomická kríza. Otázky kládli v jedenástich štátoch Európskej únie vrátane Slovenska, v Turecku a v Spojených štátoch.
Slováci nikdy neboli v pozícii, aby riešili riziká, ktoré sa ich bezprostredne netýkali, hovorí Rastislav Káčer, bývalý slovenský veľvyslanec v USA. „My sme sa vždy uspokojili s tým, že nejako bolo, nejako bude.“
Historický kontext podľa neho zohráva pri vnímaní význam. „Američania sú stotožnení so svojou rolou globálneho hráča, a preto vnímajú riešenie problémov, ako je hospodárska kríza, citlivejšie.“
V európskom priemere boli obavy z hospodárskej krízy oproti Slovensku až dvojnásobné, v Spojených štátoch, ktoré však už pociťovali spomaľovanie ekonomiky, to bolo až 59 percent.
Prieskum Transatlantické trendy sa na Slovensku uskutočnil po piaty raz a ukázal aj celkovo nízku citlivosť Slovákov na bezpečnostné hrozby. K európskemu priemeru sa približujeme len v otázke globálneho otepľovania.
Neobávame sa ani energetickej závislosti, takéto ohrozenie vníma ako veľmi pravdepodobné len tretina opýtaných Slovákov, čo je takmer o 20 percent menej ako priemer európskej dvanástky. Slovákom sa zdajú tieto javy príliš vzdialené, nezaujímajú sa o ne.
V porovnaní s rokom 2004, keď sa výskum uskutočnil na Slovensku prvýkrát, však z odpovedí vyplynulo, že ľudia na Slovensku sa o dianie v zahraničí začínajú viac zaujímať .
Martina Kováčová
Autor: Miroslav Kern ©
