orcov Olinky Vištice a Dražena Grubišića a pošlete im svoj predmet doličný. Dvojica ho totiž povýši na muzeálny kus, vystaví ho a obohatí tak vlastnú zbierku. Kedysi aj oni tvorili zaľúbenú dvojicu...

Obrúčka, kabát, bicykel, putá, sadrový trpaslík, protéza predkolenia, plyšový medveď, misa, svadobné šaty, pozlátená holiaca súprava, hrsť odmínovanej pôdy a ešte všelijaké iné „bezcennosti“ sa teda ocitajú pod sklom­ a stávajú sa exponátmi. Ku každému z nich sa viaže príbeh jeho dôležitosti.

Prechádzka Múzeom bývalých lások , ako sa táto putovná výstava usporiadaná aj v rámci festivalu Divadelná Nitra volá, je celkom príjemným strávením voľného času. V starobylých priestoroch Ponitrianskeho múzea však získava akúsi patinu, ktorá jej nesvedčí. Viac by jej pristali modernejšie priestory.

Čo sa týka konceptu, kolíše. Jeho hĺbka je určená len príbehmi, ktoré majitelia predmetov v súvislosti s nimi napísali. Niektoré sú príliš dlhé a slabo vypointované. Žiadalo by sa zastrešiť zaujímavú myšlienku autorským vkladom tvorcov. Chýba jej výtvarný pohľad.