Mám byt v Prahe, ktorý chcem predať, je získaný z dedičstva. Obratom chcem kúpiť byt na Slovensku. Mám v Prahe trvalé bydlisko desať rokov, ale na katastri som vlastníkom pol roka. Dá sa nejako dosiahnuť, aby sa neplatila žiadna daň? Jakub

Príjem získaný z predaja vášho bytu, ktorý vlastníte v Prahe, bude primárne podliehať právnym normám platným v Českej republike. Namieste sú v tomto prípade služby českých daňových expertov, prípadne finančného úradu v Prahe. V zásade však podľa českého zákona o daniach z príjmov č. 586/92 (paragrafu 4 odst.1 písmena a) platí, že ak máte v predávanom byte trvalý pobyt dlhšie ako dva roky a ak nie je a ani nebol zahrnutý do obchodného majetku, príjem dosiahnutý z predaja bytu je od zdanenia oslobodený. Keďže podmienku pre oslobodenie spĺňate (váš trvalý pobyt v byte je desaťročný), nevyplýva vám povinnosť predmetný príjem v Českej republike zdaniť.

Ak by príjem oslobodený nebol, musíte zaplatiť daň a okrem Českej republiky musíte vysporiadať svoju daňovú povinnosť aj v tom štáte, ktorého ste daňovým rezidentom. Ak ste napríklad rezidentom Slovenskej republiky, musíte príjem získaný z predaja pražského bytu uviesť aj v daňovom priznaní na Slovensku. Zo zákona ste tu povinný zdaniť nielen slovenské, ale aj takzvané celosvetové príjmy. Určenie daňovej rezidencie je dôležité, pretože v rezidentnom štáte podáte daňové priznanie a zdaníte všetky príjmy, teda aj tie, ktoré vám plynú z Českej republiky. Aby ste však neplatili daň z takéhoto príjmu dvakrát, v Čechách, aj na Slovensku, môžete si zaplatenú daň v Českej republike započítať v zmysle Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia na úhradu daňovej povinnosti na Slovensku. V druhom štáte, v ktorom nie ste rezidentom, je vaša daňová povinnosť obmedzená na zdanenie príjmov dosiahnutých len v tomto štáte.

Niekedy sa stáva, že ste podľa vnútroštátnych právnych predpisov oboch štátov považovaný za daňového rezidenta jedného i druhého štátu súčasne. Vtedy sa rezidencia stanovuje pomocou Zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Tá na explicitné určenie daňovej rezidentúry (daňového domicilu) používa rozhraničovacie kritériá.

Podľa prvého kritéria, stáleho bytu, ste daňovým rezidentom tam, kde máte stály byt (je to napríklad byt prípadne dom, ktorý vlastníte alebo ho máte len prenajatý, avšak musíte ho mať k dispozícii stále, nielen príležitostne).

Ak máte stály byt v oboch štátoch, ste rezidentom toho štátu, v ktorom máte stredisko životných záujmov (kde máte rodinné a sociálne zázemie, užšie osobné a hospodárske vzťahy, zamestnanie, kultúrne a športové záujmy).

Napríklad, zamestnávateľ vás vyšle na služobnú cestu do Čiech na dlhšie obdobie a pridelí vám tam byt (na Slovensku vlastníte rodinný dom). Stály byt máte na území Slovenskej i Českej republiky. Na Slovensku ste aj členom športového klubu a ste registrovaný v politickej strane. V tomto prípade ste daňovým rezidentom Slovenska, pretože je zrejmé, že tu máte stredisko životných záujmov (športové a politické zázemie).

Ak nie je možné určiť rezidenciu ani podľa tohto kritéria, postupuje sa podľa miesta, kde sa obvykle zdržiavate a ak sa obvykle zdržiavate v oboch štátoch, ste považovaný za rezidenta toho štátu, ktorého ste štátnym občanom. Všeobecne je štátom rezidencie štát, v ktorom máte stály byt.

Ak by predsa vznikli pochybnosti, o rezidencii rozhodnú príslušné úrady obidvoch štátov (na Slovensku je takýmto úradom ministerstvo financií).

Otázky posielajte na sreality@sme.sk

Autor: Dagmar Bednáriková, daňová poradkyňa Bratislava