dobytie vesmíru domácimi kozmonautmi.
K jednej zmene však predsa len došlo, a to na sieti. Niektoré webové stránky, ktoré čínsky režim sprístupnil len pre olympiádu, zostali prístupné. Jednoduchý test z internetovej kaviarne v Pekingu v nedeľu potvrdil funkčnosť anglickej verzie wikipedie a mladá Číňanka Liu vedľa pri počítači otvorila túto elektronickú encyklopédiu aj z čínskeho Googlu.
Ďalej neprístupné zostávajú „klasiky“: www.tibet.com, freetibet.cz, freedom of speech in China/ sloboda slova v Číne, prípadne antirevolution/kontrarevolúcia.
Systém má však aj tak diery. Zatiaľ nie je možné otvoriť akúkoľvek adresu obsahujúcu slovo Tibet a i Youtube pri požiadavke „Tibet“ hlási chybu, ale cez uvoľnenú wikipediu sa môžeme na Youtube dostať a pozerať sa rovno na surové video zo zásahu čínskej polície proti mníchom v Lhase.
„Rovnako je stále cenzurovaná stránka čínskej pobočky organizácie Human Rights Watch, ale dá sa na ňu preklikať takmer cez akúkoľvek európsku doménu,“ oznamuje Pekinčan Lincoln.
Podľa Lincolna majú nelogické diery v neprístupnom informačnom dekli nad Čínou logikou. „Ľudí, ktorým chýba prístup k informáciám a pri ich totálnej blokáde by sa mohli začať búriť, režim takto po kvapkách zásobuje. Púšťa sa tak para z tlakového hrnca,“ tvrdí Lincoln.
Strach, že by hrniec predsa len buchol, čínski komunisti mať nemusia: len zlomok ľudí v miliardovom štáte pracuje s internetom, ešte menej z nich ovláda nejakú cudziu reč a v po čínsky písanom informačnom dekli diery, samozrejme, nie sú.
