BRATISLAVA. Prípady európskych bánk, ktorým museli dať ich domovské štáty finančnú injekciu, by mali slúžiť ako príklad pre USA. Hovoria to predstavitelia Európskej únie, ktorí sú sklamaní postupom amerického Kongresu, ktorý neschválil plán záchrany. Podľa hovorcu Európskej komisie Johannesa Laitenbergera opatrenia európskych vlád ukázali, že Európa sa snaží splniť svoj cieľ, ktorým je zachovanie finančnej stability.
EK chce o všetkom vedieť
Najnovším dôkazom snáh európskych vlád je postup pri banke Dexia. Belgická vláda, tri regióny – Flámsko, Valónsko a Brusel – a traja ďalší investori poskytli belgickej Dexia SA pomoc tri miliardy eur. Francúzska vláda odsúhlasila injekciu pre tamojšiu Dexiu SA jednu miliardu eur, neskôr ďalšie dve miliardy eur. Luxemburská vláda dá na záchranu Dexia Banque Internationale á Luxembourg S.A. 376 miliónov eur vo forme konvertibilných cenných papierov.
Úrady sa rozhodli intervenovať, pretože problémy vážne ohrozujú jej existenciu. Manažment skupiny Dexia napriek tomu včera ohlásil rezignáciu zo svojich postov.
Finančná kríza však kosí aj ďalšie európske banky. Začiatkom týždňa sa vyskytli dve intervencie. Benelux čiastočne zoštátnil banku Fortis. Každá krajina – Belgicko, Holandsko, Luxembursko – získa v národnej divízii banky 49-percentný balík akcií. Ten ich spolu vyšiel na 11,2 miliardy eur.
V pondelok musela intervenovať aj nemecká vláda, ktorá spolu s konzorciom bánk poskytla hypotekárnej banke Hypo Real Estate 35 miliárd eur. Mníchovskú banku tak zachránila v hodine dvanástej. Hypo Real Estate dostali na okraj priepasti problémy dcérskej spoločnosti DEPFA v Dubline.
Podľa českého rozhlasu padol návrh aj na zoštátnenie banky, ale minister financií Peer Steinbrück po konzultáciách s kancelárkou Angelou Merkelovou túto variantu zamietol. Nemeckej vláde však komisárka pre hospodársku súťaž Neelie Kroesová vytkla, že nekontaktovala bruselskú exekutívu.
Írska vláda chráni vklady
Komisia preto pochválila ostatné vlády, ktoré Európskej komisii oznámili svoje plány na záchranu. Urobili tak v prípade finančných skupín Fortis a Dexia. Svoje zámery ohlásila včera komisii aj Veľká Británia s bankou Bradford & Bingley.
Záchranné akcie európskych krajín sa postupne rozširujú na celý kontinent.
Včera ohlásila írska vláda, že v najbližších dvoch rokoch bude garantovať všetky bankové vklady. Cieľom je udržať stabilizáciu finančného systému. Rozhodnutie vstúpilo okamžite do platnosti, skončiť by sa malo v septembri 2010.
Rozhodnutie vlády znamená, že ak banka skrachuje, dostanú klienti späť všetky svoje peniaze. Garancia sa týka všetkých úverov a dlhov všetkých šiestich írskych bánk. Ich akcie reagovali na správu vysokým rastom.
Aj Britská banka Bradford & Bingley sa zachytila do záchrannej siete. Štát znárodní problémovú banku a jej časť predá španielskej banke Santander. Tá kúpi vklady a sieť pobočiek problémovej banky za 400 miliónov libier. Santander získa vklady 2,7 milióna klientov B&B vo výške okolo 21 miliárd libier. Značka však zostane zachovaná. Zostávajúci majetok a záväzky krachujúcej banky v objeme 50 miliárd libier, ktoré zahrnujú hypotekárne a osobné úvery, budovu sídla a niektorých zamestnancov, prevezme štát. Po Norther Rock je B&B druhým finančným ústavom, ktorý tento rok prešiel pod kontrolu štátu.
Bradford & Bingley je však už druhou britskou bankou, ktorá v septembri oznámila problémy. Najväčšiu hypotekárnu britskú banku HBOS kúpila britská banková skupina Lloyds TSB za 12,2 miliardy libier.
Kríza, ktorá už dlhšie obdobie zviera finančné trhy, vyvolala v únii úvahu o zmenách bankového dohľadu.
Dnes má komisia predstaviť prísnejšie pravidlá pre banky. Práve nedostatočná regulácia finančných inštitúcií je podľa mnohých jednou z príčin ich terajších problémov. Podľa návrh smernice o kapitálovej primeranosti by si investičné banky mali ponechať určitý podiel v takzvaných finančných derivátoch, s ktorými obchodujú, a niesť tak časť rizika. Malo by to byť podľa Reuters najmenej päť percent.
Spojené štáty musia prijať v tejto situácii zodpovednosť za zlyhanie plánu.
Johannes Laitenberger, hovorca Európskej komisie