BANSKÁ ŠTIAVNICA, TEPLIČKA. Banské haldy, odkaliská s vysokou koncentráciou ťažkých kovov, zatopené štôlne či radónové riziko - to je iba stručný výpočet rizík, ktoré zanechala banská ťažba z minulosti.
Naposledy sa o týchto rizikách mohli presvedčiť obyvatelia Tepličky a Rudnian na Spiši, kde podzemná voda zo zatopenej štôlne zaplavila okolie. Dotknuté územie museli vyhlásiť za nebezpečnú zónu.
Podobná situácia ako v Tepličke sa môže podľa Jozefa Vozára, vedeckého pracovníka geologického ústavu SAV, zopakovať v ktoromkoľvek z banských diel, ktoré boli uzatvorené v nedávnej minulosti.
„Voda z baní je podstatne viac znečistená napríklad ťažkými kovmi ako bežná podzemná voda,“ vysvetlil Vozár.
Štiavničania chorľavejú
Hrozbu predstavujú aj pozostatky po stredovekej ťažbe. Prejavuje sa to napríklad v okolí Banskej Štiavnice, kde má niekoľko storočí trvajúca ťažba výrazný vplyv aj na zdravie obyvateľov. V porovnaní s celoslovenským priemerom tu zaznamenali až o 19 percent vyššiu úmrtnosť na zhubné nádory.
V katastri mesta sa nachádzajú viaceré oblasti so zvýšenou rádioaktivitou, poddolované prostredie podmieňuje vznik geopatogénnych zón.
„Negatívne vplyvy sa dajú eliminovať. Je to však otázka peňazí, kvalitnej stratégie výskumu a vôle kompetentných orgánov,“ tvrdí odborník.
Slovensko má v tomto smere podľa Vozára veľké rezervy aj vo vzťahu k súčasným ťažiarom. Banský zákon na nich dostatočne netlačí, aby po ukončení ťažby lokalitu kvalitne zrekultivovali.
Na Slovensku sú aj kvalitne urobené rekultivácie, napríklad Baťovský kameňolom neďaleko Ochtinej, ktorý fungoval v prvej polovici 20. storočia.
Problémami so starými banskými záťažami v okolí Banskej Štiavnice sa zaoberala na nedávnom výjazdovom zasadnutí aj vláda.
Samospráva hľadá riešenia
„Snažíme sa nepriaznivú situáciu riešiť viacerými spôsobmi, napríklad vo vzťahu k pozemkom. Keby sa problémové pozemky dostali pod samosprávu, mohli by sme hľadať zdroje na ich revitalizáciu,“ povedal primátor Banskej Štiavnice Pavol Balžanka.
Za dôležitý označil aj vzťah k vodohospodárskemu systému, v rámci ktorého treba zabezpečiť napríklad pravidelné čistenie banských jarkov.
