BRATISLAVA. S ohľadom na budúci príjem, ako aj ponuku práce je pre dôchodcu najčastejšou voľbou dohoda o vykonaní práce alebo o pracovnej činnosti. Základnou výhodou je to, že takýto zamestnanec už neplatí žiadne odvody. Ak by pracoval napríklad na pracovnú zmluvu na dobu neurčitú, na sociálne a zdravotné poistenie by išlo spolu 9,4 percenta z jeho príjmu.

Zamestnávatelia takúto formu taktiež vyhľadávajú ochotnejšie – pracovník na dohodu ich na odvodoch stojí menej ako zamestnanec v „riadnom“ pracovnom pomere. Namiesto odvodov na sociálne a zdravotné poistenie vo výške 31,2 percenta pri pracovnej zmluve, pri dohodároch odvádza len 1,05 percenta.

Bez plateného voľna

Na druhej strane práca na dohodu nezaručuje rôzne výhody, ako sú napríklad nárok na dovolenku, na poskytnutie plateného voľna pri návšteve lekára či náhradu mzdy pri práceneschopnosti.

Dôchodca zamestnaný na dohodu si nemôže po skončení práce u Sociálnej poisťovne ani požiadať o zvýšenie dôchodku. Rýchlejšie a jednoduchšie tiež môže prísť o prácu. Namiesto dvoj- či trojmesačnej výpovednej lehoty s nárokom na odstupné pri práci na pracovnú zmluvu na dobu neurčitú je výpovedná doba pri dohode len pätnásť dní. Nárok na odstupné nevzniká.

Nebojte sa vyjednávať

Práca na dohodu je pre zamestnávateľa „lacnejšia“ – odmena môže byť nižšia ako minimálna mzda. No ak sa o takúto prácu uchádzate, vyjednávajte. „Najmä preto, lebo zamestnávateľ ušetrí značnú čiastku na odvodoch, by si mal dôchodca pri zamestnávaní na dohodu vyžadovať vyššiu odmenu v hrubom ako pri práci na zmluvu,“ hovorí odborník na odvody a dane Jozef Mihál. Odporúča žiadať v prepočte viac o tridsať až päťdesiat percent v porovnaní s rovnakou prácou vykonávanou na základe pracovnej zmluvy na dobu určitú alebo neurčitú.