BRATISLAVA. Holandskí profesori matematiky vyrátali maximálne športové výkony v niektorých atletických disciplínach. Stovka za 9,29 sekundy. Hod oštepom 106,50 m. Hraničný rok prekonávania rekordov určili - 2060.
Naveky neprekonateľnou má byť stovka Američanky Florence Griffithovej-Joynerovej zo Soulu 1988 - 10,49 s. Vývoj ukazuje, našťastie, že aj najvedeckejšie prognózy sú na šport zavše krátke. Maratónsky strop mal byť 2:04,06 hodiny. Haile Gebreselassie bežal za 2:03,59 h.
„Je to seriózna štúdia, ktorá v sebe zahŕňa poznatky z matematiky a štatistiky,“ vysvetlil profesor štatistiky tilburskej univerzity John Einmahl.
Dvojstovka sa vraj dá bežať za 18,83 s
Pokiaľ by mali platiť teórie Einmahla a jeho kolegov, zapotia sa hlavne šprintéri. Z počítača „vypadlo“, že najlepší čas Jamajčana Usaina Bolta 19,30 s sa dá ešte zlepšiť na konečných 18,63 s.
O hraniciach ľudských možností sa popísali tony papiera. Od serióznych analýz po šarlatánske vízie. Od zdanlivo presných počítačových výsledkov, cez sci-fi úvahy po špekulácie. Isté je, že ľudské schopnosti majú hraničný limit výkonnosti, ibaže nikto nevie, kde presne je.
Ak dotiahneme myšlienku do absurdnosti, iste nikto nikdy nezabehne stovku za sekundu alebo maratón za hodinu. Isto-iste sa nenájde atlét, ktorý pošle guľu do vzdialenosti päťdesiat metrov.
Niekedy sa svetové rekordy určite zastavia. Ľudský organizmus má ohraničené možnosti, za ktoré ísť nedokáže.
Požiadali sme zástupcu prednostu Kliniky telovýchovného lekárstva Fakultnej nemocnice v Bratislave MUDr. Pavla Maloviča o krátky exkurz na túto tému. Pre rozsiahlosť problematiky si odpoveď nenárokuje na vedeckú presnosť, iba naznačuje.
Nové hranice otvára genetika
„Hovorí sa, že každý človek je akoby predprogramovaný. Vraj až na stodvadsať rokov života. Ide o to, ako tento časový priestor využije. Ja si to nemyslím. Kardiógovia zase tvrdia, že srdce vydrží od tri a pol do štyroch miliárd úderov. Tam by sme mohli špekulovať, že tréningom môžeme činnosť predĺžiť. Ide o ekonomickú prácu srdca, tejto pumpy, ktorá nikdy nespí,“ hovoril Malovič.
„Druhou vážnou oblasťou sú kĺby. Už krátko po dvadsiatke sme náchylní na artrózu. Starnutiu chrupaviek sa však dá zabrániť vhodnou výživou, aktívne zdravie si možno predĺžiť. Ale aby som sa vrátil na začiatok. Myslím si, že fyzické limity sú v zásade dané. Môžeme ich zvyšovať, ale ak ich zvyšujeme nadmerne, vyrábame vlastne nových chorých ľudí. Lekár je na to, aby sa pokúsil stanoviť či vysvetliť športovcovi, ktorý má záujem byť hyperzdravý či hypervýkonný, ale tým aj chorý, že tu je už jeho strop. Pravda kvantitu tréningu, ktorá je obmedzená, môžeme nahradiť kvalitou. To je kľúč k zvyšovaniu výkonu, aj keď si nemyslím, že stovku niekto stlačí pod osem a pol sekundy či maratón pod dve hodiny. To nikdy nezabehne.“
Malovič však poznamenal, že hovoríme prísne o dnešku.
„V súčasnosti nesmieme zabudnúť na rozšírené možnosti genetiky. Zistilo sa, že jamajskí šprintéri i africkí bežci z náhornej plošiny Mount Ripley, čiže Bolt aj Gebreselassie majú dedičnú informáciu, ktorá im umožňuje rýchlejšiu regeneráciu i zvýšené danosti na rýchlosť. Môže prísť k stavu sofistikovaných výberov jedincov, ktorí pri užívaní povolených podporných prostriedkov budú mať zvýšený počet adaptogénov. To by otváralo nové hranice.“
Autor: pf
