WASHINGTON. Americkí daňovníci a štát by na záchrannom balíku pre finančný sektor za 700 miliárd dolárov mali zarobiť. Hypotekárne úvery a cenné papiere, ktoré sa vláda chystá od bánk odkúpiť, totiž nie sú také „toxické“ ani také rozšírené, ako sa predpokladá. Uviedol to v najnovšom čísle americký podnikateľský týždenník Barrons.
Podľa vplyvného časopisu by odkupovanie problematických aktív, ktoré zaťažujú bilancie finančných inštitúcií, malo uvoľniť úverové trhy a podporiť kurzy cenných papierov krytých hypotékami.
Roztrhne sa tak smrtiaca špirála realitného trhu, v ktorej pokles cien domov vedie k zvýšenému nesplácaniu úverov a zadržaniu domov, čo má za následok ďalšie znižovanie cien nehnuteľností.
Cenné papiere sú podhodnotené
Podľa týždenníka by záchranný plán, na ktorom sa už Kongres predbežne dohodol, mohol byť nakoniec pre daňových poplatníkov dobrou správou.
Vďaka nemu sa totiž eliminujú roztvárajúce sa nožnice medzi súčasnými výpredajovými cenami hypotékových cenných papierov a ich reálnou hodnotou, založenou na racionálnych očakávaniach.
Podľa Barrons sú teraz tieto hypotekárne aktíva oproti nominálnej cene podhodnotené dokopy asi o bilión dolárov. No ich celková strata by nakoniec nemala byť vyššia ako 250 miliárd dolárov.
Vláda teraz bude musieť podľa pozorovateľov pripraviť taktiku aukcií a rozhodnutí, či bude ponúkať za nelikvidované aktíva cenu skôr bližšiu súčasnej trhovej hodnote, ktorá je podľa expertov výrazne podhodnotená, alebo bude čeliť kritike za to, že sa snaží nadhodnotenými cenami oživiť banky.
Podľa Barrons by vláda v každom prípade mala zarobiť. Týždenník ráta, že keď budú vykúpené aktíva v nominálnej hodnote 800 miliárd dolárov za 520 miliárd, mohla by vláda získať za dva roky navyše 75 miliárd dolárov. To by z hľadiska návratnosti investícií znamenalo výnos sedem percent ročne. Predpokladá sa, že vláda bude nákupy financovať vydávaním dlhopisov s úrokovou sadzbou 3 až 4 percentá.
Kríza núti predávať pod cenu
Terajšia finančná kríza núti banky a ďalšie inštitúcie zbavovať sa problematických aktív za každú cenu a predávať ich hlboko pod reálnou cenou.
Pre povinnosť účtovať tieto aktíva v bilanciách metódou „mark-to-markets“, teda podľa súčasnej trhovej hodnoty, určenej práve núdzovými výpredajmi, vedú výpredaje k zhoršovaniu bilancie všetkých ďalších bánk, ktoré podobné cenné papiere držia.
Vzniká reťazová reakcia, ktorá má za následok čoraz väčšie odpisovanie strát, ďalšie predaje aktív a ochromenie celého finančného sektora
