WASHINGTON. Deväťdesiatminútové zhrnutie volebných kampaní. Aj tak by sa dala nazvať prvá debata kandidátov na úrad amerického prezidenta. Jej najdramatickejšia časť sa odohrala ešte pred jej samotným začiatkom.
Do poslednej chvíle totiž nebolo jasné, či sa vôbec uskutoční. John McCain chcel termín presunúť pre finančnú krízu a svoju účasť potvrdil až pár hodín pred začiatkom diskusie.
McCain doplácal na Busha
Univerzita v Mississippi, deväť hodín večer. Na pódium prišli hlavné postavy. Obaja si s úsmevom podali ruky a zamávali publiku. Barack Obama oslovoval svojho súpera väčšinou krstným menom. John McCain demokratického protivníka „senátor Obama“.
Obama niekoľkokrát pripustil, že „John má pravdu“. McCain ale mnohokrát tvrdil, že „senátor Obama tomu nerozumie.“ Debatu o zahraničnej politike odštartovala ekonomická kríza. Obama tvrdil, že pred podobnou situáciou varoval: „Dnešok je výsledkom politiky Georgea Busha podporovanej Johnom McCainom.“ John McCain ocenil, že si demokrati a republikáni konečne dokážu sadnúť za jeden stôl a spolupracovať.
Po viac ako pol hodine prišla na rad pôvodná téma. Zahraničná politika je silnou stránkou dlhoročného republikánskeho senátora. I keď mu Obama v oblasti, ktorá je jeho slabinou nepodľahol, obaja ukázali, že majú medzery.
JohnMcCain zkomolil meno pakistanského prezidenta a obaja si poplietli republikánske gardy Saddáma Hussajna s iránskymi revolučnými gardami.
John McCain zopakoval, že ním podporované navýšenie jednotiek v Iraku zvrtlo víťazstvo na stranu Ameriky: „Senátor Obama nevie, aký je rozdiel medzi stratégiou a taktikou.“
Obama pripomenul, že organizáciu, ktorá operuje v 80 krajinách sveta, neporazia v Iraku. „Povedali ste, že vieme, kde sú zbrane hromadného ničenia. Mýlili ste sa. Povedali ste, že nás privítajú ako vysloboditeľov. Mýlili ste sa,“ útočil Obama.
Obama mal navrch
V diskusii došlo i na emócie. John McCain na obhajobu zotrvania v Iraku do definitívneho víťazstva zopakoval príbeh náramku, ktorý dostal od matky padlého vojaka so slovami, aby jej syn nezomrel zbytočne.
Barack Obama, ktorý obhajuje stiahnutie amerických jednotiek, sa tentoraz pripravil. Odvetil, že aj on má náramok. Od matky vojaka zabitého v Iraku, ktorá ho prosila, nech už žiadna žena neprežíva to, čo ona.
Z prieskumov okamžite po skončení debaty vyplýva, že prehral John McCain. Podľa CNN o 13 percent, podľa CBS o 15 percent. Obamovi zjavne pomohli otázky o ekonomickej situácii.
Takže my si sadneme s Ahmadínedžádom, ktorý chce Izrael zmazať z mapy a povieme mu: To neurobíte? Prosím Vás!
John McCain, kandidát republikánov
Záchranný plán poteší aj neamerické banky
Americkí politici neriskovali začať ďalší týždeň neistotou, na pláne záchrany bánk sa dohodli ešte cez víkend.
Kongres a Bushova administratíva sa včera dohodli na záchrannom pláne, ktorý by mal zabrániť prehĺbeniu americkej hospodárskej krízy. Cieľom je zbaviť americké banky úverov, ktoré sa počas hypotekárnej krízy javia ako ťažko vymožiteľné. Na zásah má vláda nachystaných 700 miliárd dolárov.
Pre porovnanie, dokopy ide o viac peňazí, ako od roku 1947 doteraz poskytol krachujúcim svetovým ekonomikám Medzinárodný menový fond. V porovnaní s výkonom amerického hospodárstva nejde o závratnú sumu. Kým súčasný plán má veľkosť niečo vyše jedného percenta amerického hrubého domáceho produktu, podobné oddlženie slovenských bánk stálo v deväťdesiatych rokoch až 10 percent vtedajšieho slovenského HDP.
Predbežnú dohodu o pláne oznámili kongresoví lídri a minister financií Henry Paulson včera v noci. „Ešte musíme urobiť viac a dokončiť to, no už sme dosiahli cieľ,“ povedal Paulson po rokovaniach. „Môžeme posunúť balíček, ktorý stabilizuje finančné trhy,“ dodala predsedníčka Snemovne reprezentantov a líderka demokratov Nancy Pelosiová.
Peniaze v troch fázach
Snemovňa reprezentantov by mohla o balíku hlasovať už dnes. Hoci plán podporili aj republikánski vyjednávači, podpora zákonodarcov v pléne nebola istá.
Kongres nemieni ministerstvu vystaviť prázdny šek, peniaze poskytne v troch fázach. Najprv to bude 250 miliárd dolárov, potom si vyžiada od prezidenta Busha správu a pošle ďalších 100 miliárd. Žiadosť prezidenta na zvyšných 350 miliárd môže Kongres zamietnuť a musí o tom ministerstvo informovať najmenej 15 dní vopred.
Keďže vláda bude odkupovať aktíva, ktoré nie sú zďaleka bezcenné a získa tiež podiely v niektorých spoločnostiach žiadajúcich finančnú pomoc, existuje možnosť, že niekoľko rokov napokon vláda na operácii zarobí. So záchranným balíkom prichádza aj zákaz tzv. zlatých padákov pre manažérov krachujúcich finančných inštitúcií. Kongresmani plánujú v zákone obmedziť vyplácanie takýchto odmien.
Napriek tomu existuje riziko veľkých strát. Odpoveď na to, ako ich vyrovnať, má byť prvou úlohou nového prezidenta Baracka Obamu alebo Johna McCaina, dohodli sa zákonodarcovia. Aj preto sa na rokovaní zúčastňovali aj obaja prezidentskí kandidáti.
Administratíva tiež privolila na prísny dozor pre celý program. Ešte pred týždňom pritom prezident Bush a Paulson žiadali takmer neobmedzené právomoci. Američania si na plán musia požičať na svetových trhoch, ministerstvo na to vydá osobitné cenné papiere.
Aj zahraničné banky?
Dovčera nebolo jasné ani to, či zrevidovaný plán bude určený iba americkým spoločnostiam, alebo aj zahraničným finančným inštitúciám operujúcim v USA. Pôvodne mal byť iba pre Američanov, no po tlaku zahraničných bánk ho americká vláda rozšírila.
Plán je reakciou na pokračujúcu finančnú krízu. V krajine už 10 percent ľudí zaťažených hypotekárnymi úvermi nedokáže splácať svoje záväzky. Vláda by chcela programom pomôcť aj s odkladmi týchto platieb, exekúcií a podobne.
Braňo Ondrášik
Americká vláda ponúkla pomoc
200 miliárd dolárov dala vláda hypotekárnym domom Fannie Mae a Freddie Mac
poisťovni AIG požičala 85 miliárd a 29 miliardami dolárov podporila investičnú banku Bear Stearns.
Lehman Brothers zbankrotovala. Problémy mali aj Wachovia či Washington Mutual, ktorú regulátor zavrel.
