PEKING, BRATISLAVA. Veliteľ čínskej vesmírnej misie Šen-čou VII Čaj-č’kang je prvým taikonautom, ktorý vystúpil do vesmírneho priestoru. V sobotu sa približne 15 minút pohyboval vesmírom. Čína hovorí o technologickom úspechu, ktorým sa priblížila konkurentom z USA a Ruska. Napriek tomu, že výstup bol pôvodne naplánovaný na 20 minút a na celý proces dozerali ruskí odborníci.
Trojčlenná posádka sa včera predpoludním úspešne vrátila na Zem. Kabína s pristávacím padákom zosadla na zem neďaleko plánovaného miesta pristátia v severočínskej autonómnej oblasti Vnútorné Mongolsko. Prelet cez atmosféru zvládla loď Šenčou VII bez ťažkostí.
Lietal v božskom obleku
Čaj-č’kang sa s pomocou kolegu Liou Po-minga „prešiel“ vo vesmíre v obleku Feitian čínskej výroby, ktorého názov je odkazom na lietajúceho budhistického boha. Výroba obleku stála asi štyri a pol milióna amerických dolárov, váži 120 kilogramov a zložený je z desiatich vrstiev.
„Proces obliekania si Feitiana prebehol hladko,“ povedal podľa čínskej tlačovej agentúry Xinhua Čaj-č’kang. Vo vesmírnej lodi mohlo trvať až 15 hodín, kým sa taikonaut do obleku dostane.
„Cítim sa dobre a zdravím čínsky ľud a všetky národy sveta,“ povedal počas výstupu, pričom mával čínskou vlajkou. Len 42-ročný taikonaut sa na tento výstup pripravoval desať rokov. Po úspešnom výstupe taikonautom gratuloval čínsky prezident.
Národná hrdosť?
Aj keď Čína rada rozpráva o národnej hrdosti a technologických úspechoch, v pozadí čínskeho vesmírneho programu sa ukrývajú ruské technológie. Po explózii rakety CZ-2E pri štarte a šiestich obetiach v roku 1995, podpísala Čína zmluvu o preberaní ruského know-how.
Čínsky vesmírny program pritom funguje od roku 1956, keď vláda zriadila Vedecký inštitút pre rakety a strely. Už v roku 1949 sa však Mao posťažoval, že Čína nie je schopná do vesmíru poslať ani paradajku.
Čína chce vlastnú stanicu
Prvého taikonauta vyslala Čína do vesmíru v polovici októbra 2003. Odvtedy používa označenie taikonaut, čínsku podobu amerického termínu astronaut a ruského kozmonaut. Misia Šen-čou VII je treťou s ľudskou posádkou.
Čína v súčasnosti zvažuje vybudovanie vesmírnej stanice na obežnej dráhe, predtým by však chcela vytvoriť menšie laboratórium. Hovorí o horizonte desiatich rokov.
Podľa vyjadrenia NASA má krajina tiež dosť prostriedkov a technologických kapacít, aby sa dostala na Mesiac ešte pred misiou Amerického úradu pre letectvo a vesmír. NASA by sa na Mesiac chcela vrátiť do roku 2020.
Misia Šenčou
Vesmírna loď Šenčou VII prvýkrát vyniesla do kozmu trojčlennú posádku. Výstupom do otvoreného kozmu sa stala Čína po USA a Rusku len treťou krajinou, ktorej sa to podarilo.
Počas letu vypustili do kozmu minisatelit s dvomi kamerami. Čína ním počas troch mesiacov otestuje nové technológie.
