NITRA. Divadelní kritici nie sú, ale hlasujú, zaznelo v piatok večer v sále nitrianskeho Štúdia Divadla Andreja Bagara.
To si moderátori Kamil Mikulčík a Kristína Farkašová šuškali v zákulisí čosi o tom, že sa idú odovzdávať divadelné ceny. Vzišli podľa výsledkov ankety Dosky 2008, na ktorej sa zúčastnilo 38 respondentov od fachu.
Vzápätí však nechali neúprosné počty a prestali brať do úst meno kritika nadarmo. Radšej sa rozhodli zlákať divákov do svojej divadielničky.
Dozrela bioscéna
Divadielnička je miesto, kde sa biologicky bezchybným môže stať asi všetko. Okrem mien víťazov ankety a lustrovania ich vzťahu k prírode a spoločnosti sa v nej dozvieme aj to, ako si doma môžeme vyrobiť divadelnú dosku – že do pleťovej masky zvanej Fialová treba primiešať okrem čučoriedkového džemu aj lupienky zvädnutých kvetov a vodu z vázy, alebo sa naučíme hrať na pivových fľašiach.
Kým moderátorská dvojica previedla v dokrútkach svoje publikum aj všetkými nominovanými inscenáciami a predstavila ich tvorcov, v štúdiu naživo zrela bioscéna. Konštrukciu panela v pozadí farebne naplnili kilá jabĺk, cibule a zemiakov, v popredí sa darilo tekviciam. Kto mal tú česť vystúpiť na javisko, štekle-neštekle musel dupať po hline.
Pripravená pôda pod nohami usadala pod krehkou hmotnosťou a'capella viachlasov skupiny Fragile, do bioprostredia ako stvorenej. Škoda, že ich kostýmy nedostali divadelnejšiu podobu. O to viac však vynikli kostýmové kreácie na moderátoroch, hlavne na ženskom obsadení.
Čo s mäsom?
Farkašová s Mikulčíkom vytvorili prekvapivo zohratý tandem, schopný improvizácie a využitia predností, ktorými oboch príroda a téma zvaná biodivadlo obdarili.
Živočíšne opojenie dokonca prinútilo vlaňajšieho držiteľa ceny za najlepší mužský herecký výkon Martina Hubu zaboriť si hlavu do moderátorkinho dekoltu. Ako inak by vyslal živý odkaz neprítomnému Robovi Rothovi, ktorému mal odovzdať tohtoročnú Dosku za postavu princa Hamleta a nakoniec ju musel z Nitry do SND sám odtrepať. Som v Dánsku, odkázal zodpovedný víťaz. Jasné, kde inde.
Cenu za ženský herecký výkon dramaticky predýchavala Daniela Kuffelová. Vystriedala vlaňajšiu víťazku Zuzanu Kanócz, ktorá zahrala lazara a cenu odovzdávala telefonicky z domáceho lôžka.
Tvorcovia inscenácie Canto Hondo vyliezali na javisko po cenu trikrát. Hádam ich to neodrovnalo tak, aby o rok nemohli prísť aspoň odovzdať Dosku kolegovi, ako sa to v ich prípade nepodarilo Ondrejovi Šothovi z košického divadla.
Najprírodnejším zjavom večera sa stala profesorka divadelnej vedy Soňa Šimková, tentoraz záhradníčka. Zaťala do živého, keď v bio divadielničke spomenula mäso. A nech si to vysvetlí každý po svojom.
Ceny Dosky ovplyvňujú divadelný život na Slovensku už trinásť rokov, stále sú však témou užšieho okruhu záujmu, než by sa žiadalo.
Ak preto vzniká napätie, dokážu ho odbúravať len sami divadelníci a ich diváci, z ktorých niektorí sú aj divadelní kritici. Preto je v tomto prípade dôležitá pozornosť Slovenskej televízie. Lenže, kde je?
