vou v nemocnici.
Pravda je, že nájsť zdravého bezdomovca pri štandardnom spôsobe ich existencie (hygiena, výživa, alkohol, atď.) je prakticky nemožné. Bezdomovci však svoje menej závažné zdravotné ťažkosti neriešia, lepšie povedané ignorujú, ambulantná zdravotná starostlivosť pre nich takmer neexistuje.
K nám do nemocnice sa títo úbožiaci napokon dostávajú nedobrovoľne v spoločnosti záchranárov. Najčastejším, a paradoxne relatívne lepším prípadom návštevy bezdomovca v nemocnici, je akútna intoxikácia alkoholom. Každú hlásenú poruchu vedomia musí totiž lekár či záchranár transportovať do nemocnice - s tým sa dá len ťažko nesúhlasiť (aj opitý človek môže mať infarkt, porážku či iný život ohrozujúci stav, napokon život ohrozujúce môže byť aj samotné opitie a jeho komplikácie).
Drobné problémy
V taký čas prebieha všetko celkom rutinne, až na pár „drobných“ problémov:
- Počas pár minút máme celú ambulanciu plnú zvratkov, fekálií a moču.
- Alkohol sa s väčšinou upokojujúcich liekov príliš v láske nemá (ich podávanie je u intoxikovaných pacientov kontraindikované), preto spacifikovať agresívnych návštevníkov je dosť náročné.
- Hollywoodska filmová scénka, kde dvaja nabití ošetrovatelia bleskovo napchajú nespratníka do zvieracej kazajky, a ten je potom krotký, je v podmienkach našej internej ambulancie sci-fi. V nočnej službe u nás totiž žiadneho ošetrovateľa nenájdete. Ja, odchovaný na haluškách s bryndzou, si so svojimi bezmála 100 kilami ešte ako– tak poradím, horšie je to však, keď slúži kolegyňa vážiaca 45 kíl aj s fonendoskopom.
Počas vyšetrenia sa nám občas ujde nejaký ten buchnát do hlavy či kopanec. Vyšetrovací proces je pravidelne sprevádzaný hlučným monológom pacienta, v ktorom sme oslovovaní rozličnými vyberanými slovami.
Ako v hoteli
Po akomtakom spacifikovaní a doliatí infúziami musíte zväčša, na odporučenie neurológa, vybaviť a následne pacienta odtransportovať na urgentné CT vyšetrenie mozgu, v prípade potreby sa CT na druhý deň zopakuje (áno, to CT vyšetrenie, na ktoré bežný človek čaká v poradovníku pár týždňov či mesiacov). Podgurážených bezdomovcov totiž samozrejme nachádzajú riadne poudieraných, no a nijaký lekár nebude riskovať nerozpoznané krvácanie do mozgu. Ak je CT v poriadku, traumatológ ošetrí vonkajšie poranenia a pacient sa môže pokojne vrátiť naspäť do nášho päťhviezdičkového hotela.
Pýtate sa, prečo nemôžeme dotyčného po absolvovaných vyšetreniach jednoducho poslať „odkiaľ prišiel“, a musíme ho u nás „ubytovať“? Z viacerých dôvodov:
- aj pri samotnej alkoholovej intoxikácii nemožno vylúčiť neskoršie komplikácie,
- sanitkár pacienta jednoducho nemá kde zložiť.
Ráno po prebudení a precitnutí z alkoholového opojenia sa náš „klient“ v 99 percentách prípadov neunúva ani len rozlúčiť, či aspoň podpísať negatívny reverz a utečie, kade ľahšie.
Náklady na takto strávenú noc podľa môjho skromného odhadu predstavujú asi 30-tisíc korún. V obdobiach prideľovania sociálnych dávok nie sú výnimkou ani 3-4 takíto fešáci za noc, viacerí sú už doslova štamgasti.
A potom nech ešte niekto povie, že v našom zdravotníctve nie je dosť peňazí.
Autor: Karol Trejbal
