atych a sedemdesiatych rokov. Každý týždeň až do novembra si budete môcť k denníku SME kúpiť v novinových stánkoch aj jeden z klasických filmov slovenskej kinematografie za cenu 99 korún (2,99 eura). Podrobné informácie o edícii nájdete na www.petitshop.sme.sk.Vo Víkende vám vždy predstavíme film, ktorý je aktuálne v predaji. Prajeme vám príjemné čítanie a príjemné divácke zážitky.
Jánošík 1. a 2.
Jánošík rozprávkový, hrdinský, komický, so sociálnym cítením, realistický, poetický, baladický... Neexistuje téma, ku ktorej by sa slovenskí filmári vracali častejšie.
Na samých začiatkoch kinematografie na Slovensku v roku 1921 po látke siahol Jaroslav Siakeľ. O štrnásť rokov neskôr režisér Martin Frič obsadil do hlavnej úlohy v tom čase len amatérskeho herca Paľa Bielika. Práve tento tvorca sa v rokoch 1962 – 1963 stal autorom vlastného filmu o Jánošíkovi – prvého slovenského farebného širokouhlého filmu.
Slovenská socialistická vinetuovka
Ak by v socializme existovala kategória komerčného trháka, tak by sme zaň Bielikovho Jánošíka mohli pokojne označiť. Dvojdielny film, ktorý sa prezentoval v rozmedzí rokov 1962 a 1963, veľmi často v rámci letných filmových festivalov pracujúcich pred vypredanými amfiteátrami, videlo spolu 5 miliónov divákov.
Všestranný filmár Paľo Bielik písal scenár k filmu o jánošíkovskej legende viac ako desať rokov. 250. výročie, ktoré v roku 1963 uplynulo od smrti Jánošíka, sa nakoniec stalo vhodným dôvodom na to, aby sa začal realizovať tento – na vtedajšie pomery skutočne monumentálny – projekt.
Nakrúcanie filmu s niekoľkotisícovým komparzom trvalo takmer rok. S rozpočtom 4,2 a 4,5 milióna československých korún za prvý a druhý diel sa film stal najnákladnejšou produkciou v dovtedajšej histórii slovenskej kinematografie.
Doba velila, aby Jánošík nebol čarodejníkom kúzliacim zázračnou valaškou či bitkárom, ale rozvážnym, vzdelaným, sociálne cítiacim rozhnevaným mladým mužom, ktorý sa vedome rozhodne brániť ľud pred svojvôľou panstva. „Vaša milosť veľmi dobre vie, že nezbíjame pre seba,“ hovorí Jánošík, keď berie pokladnicu od biskupa. Spod šibenice odkazuje grófom, že sú zbytoční.
Zobrazenie Jánošíka je netypické, nemá vrkôčiky, len malý copík vzadu. Pri obsadzovaní hlavnej postavy sa Bielik rozhodol podobne ako jeho predchodca Martin Frič – zvolil si neherca.
Lekár František Kuchta mal síce impozantnú 203 cm postavu, ale prakticky nijaké herecké skúsenosti, ak nerátame jeho externú spoluprácu s rozhlasom v pozícii hlásateľa. V menších postavách sa však vystriedala celá galéria našich najlepších hercov. Postavu Ilčíka síce hral neznámejší Vojtech Brázdovič, nahovoril ju však Ivan Mistrík. Zbojnícku družinu predstavoval aj Ctibor Filčík ako Hrajnoha, Dušan Blaškovič (Surovec) či Ondrej Jariabek v postave Gajdošíka.
Pamätným je aj hlas Samuela Adamčíka v postave pátra Domaniča. Matku Jánošíčku zahrala režisérka Magda Lokvencová, vtedy už bývalá manželka Gustáva Husáka. Legenda Karol L. Zachar predstavoval Jánošíkovho deda. Asi nespoznáme, že detským predstaviteľom Jánošíka bol Vladimír Černý.
Vo filme nemohla chýbať ani Vilma Jamnická v úlohe slepej babky či Jozef Kroner. Ten si ako Tomáš Uhorčík akoby vyskúšal charakter maličkého, smiešneho zbojníka, ktorým neskôr tak uchvátil vo filme Pacho, hybský zbojník. Pacha do istej miery predznačilo aj parodické stvárnenie drábov
i veľkomožných. Záborský bol napríklad veľmi netradičke obsadený do postavy holohlavého pandúra Zubora. Eduard Bindas si zahral šviháckeho Aurela Žurayia, František Dibarbora sudcu Očkayia a Martin Gregor grófa Dolinayia.
Širokouhlá panoráma slovenskej krajiny je častým predelom deja. Film sa nakrúcal v letných mesiacoch v okolí Terchovej, kde bola vybudovaná aj zbojnícka krčma či šmýkačky. Pocit napätia podporuje aj dramatická hudba Tibora Andrašovana.
Z dnešného pohľadu si môžeme už priam vychutnávať dobový pátos filmu. „Neboj sa Tereza, hory sú veľké. Čakaj,“ hovorí smutne, ale odhodlane lúčiaci sa Jánošík svojej milej. Zvláštnosťou je, že si ju zahrala operná speváčka, neskôr známa diva Lucia Poppová. Milé sú aj neumelé pokusy o akčnosť: „Podajže mi guľky, nasypem ich tomu parádnemu do zadku.“
Celému filmu dominuje striedmosť a uvážlivosť hlavného hrdinu. „Vráťte sa podobrotky, pandúri, veľa nás je,“ kričí Jánošík zo skaly jazdcom v rokline.
S odstupom času nám táto snímka asi najviac bude pripomínať slovenskú vinetouovku prežehlenú socialistickou ideológiou. Napriek tomu, či práve preto, je film nevymazateľnou, čarovnou súčasťou našej – nielen filmovej – histórie.
Zuzana Uličianska
S Paľom Bielikom o drámu nebola núdza
Osemdesiatjedenročný kameraman VLADIMÍR JEŠINA (1927) patrí k nemnohým žijúcim tvorcom, ktorí sa podieľali na filme Jánošík
Ako sa začala vaša spolupráca s režisérom Paľom Bielikom?
„V roku 1961 zaujal filmovú kritiku v Cannes film Pieseň o sivom holubovi, ktorý som nakrútil so Stanislavom Barabášom. Po našom návrate z festivalu si ho premietol Paľo Bielik a ponúkol mi spoluprácu na dvojdielnom filme Jánošík. Vtedy som mal za sebou 9-ročnú prax v krátkom a hranom filme. Nebolo to málo, ale na takú vážnu prácu ani veľa. Išlo predsa len o prvý slovenský širokouhlý farebný film, nakrúcaný na materiál Eastman Color, s veľkými davovými scénami i s nakrúcaním nočných scén v exteriéri.“
Ako prebiehalo samotné nakrúcanie Jánošíka?
„Začalo sa v lete v roku 1962 v Gaderskej doline. Hneď v prvých dňoch nás prekvapilo, v akej pohode práca prebiehala, aj keď ani o dramatické chvíle nebola núdza.“
Napríklad?
„Topánky do terénu, ktoré si Paľo Bielik zaobstaral, mali číslo 47, a keď sa obalili blatom, vláčil ich za sebou ako okovy. Pri nakrúcaní orlieho hniezda v Gaderskej doline sa s nimi pochopiteľne nedostal k hniezdu na vrchole skaly a ako sme sa spolu radili, odrazu sa zhora uvoľnil veľký ostrý kameň a spadol presne medzi nás dvoch. Zhodli sme sa, že to je varovanie zhora a že scénu musím nakrútiť sám. Osudový kameň som si odložil na pamiatku.“
Akým spôsobom pracoval Paľo Bielik na pľaci?
„V deň, keď sa vo Vrátnej doline mala nakrúcať poprava Jánošíka, takmer pripravil produkčného Vladimíra Zimmera o nervy. Slnko od rána svietilo naplno, presne podľa predstáv režiséra, 600 ľudí v komparze čakalo pripravených vrátane desiatok nalíčených hercov, koní a kočov. Jediný, kto chýbal, bol režisér. Jeho precíznosť mi však napovedala, že je niekde zašitý a pripravuje sa. Po deviatej hodine sa nervózny pán produkčný priplížil k dverám Bielikovej izby: Palinko, slniečko je už veľmi vysoko! Ozvala sa iba rana, keď spomínaná „traktorka“ buchla do dverí: Čuš, ešte nie som hotový! Vzápätí však vyšiel von a začali sme. Všetko išlo perfektne a o štvrtej popoludní sme urobili posledný záber.“
Film mal úspech aj v zahraničí.
„Na festivale v Dillí získal cenu za kameru a obrazové stvárnenie. Keď mi Paľo Bielik po návrate z Indie prišiel cenu ponúknuť, rezolútne som trval na tom, a som o tom presvedčený aj dnes, že cena patrí predovšetkým jemu. On mi často spomínal, že som jeho tretím okom, ale obrazové riešenie filmu bolo prinajmenšom spoločné. Bronzový páv tak ostal v jeho zbierke.“
V čom bola podľa vášho názoru tvorba Paľa Bielika výnimočná?
„Takmer všetkým scenárom, ktoré si Paľo Bielik väčšinou sám písal aj realizoval, nechýba zmysel pre spravodlivosť a národné cítenie. Ozývajú sa vo Vlčích dierach, Kapitánovi Dabačovi, Jánošíkovi i v Majstrovi katovi. Všade je zachovaná miera etiky a úcta k inému národu. Bielikovo národovectvo je kollárovského typu: „Zvoláš Slovan, ozve sa ti človek.“ Dá sa povedať, že jeho odchodom sa vlastne skončila prvá etapa vývoja slovenskej kinematografie.“
Eva Michalková, SFÚ
Jánošík 1. a 2.
1962 - 1963, 77 min. + 88 min., farebný
réžia, námet a scenár: Paľo Bielik
kamera: Vladimír Ješina
hudba: Tibor Andrašovan
strih: Maximilián Remeň
hrajú: František Kuchta, Vojtech Brázdovič, Ctibor Filčík, Dušan Blažkovič, Ondrej Jariabek a ďalší
významné udalosti
ROK 1962
vypukla kubánska kríza v Prahe sa konali MS v krasokorčuľovaní, súrodenci Romanovci získali zlatú medailu
filmová verzia muzikálu West Side Story získala 10 Oscarov
R. Polansky nakrútil film Nôž vo vode
Beatles nahrali singel Love Me Do
A. Warhol nakrútil prvé obrazy dolárových bankoviek a dóz Campbell soup
Taliansko vyhlásilo za neplatné manželstvo C. Pontiho a S. Lorenovej
zomrela M. Monroe
americký astronaut John Herschel Glenn obletel svet
ROK 1963
bola podpísaná tzv. Elyzejská zmluva o spolupráci medzi Francúzskom a Nemeckom
zomrel pápež Ján XXIII.
bol zavraždený John F. Kennedy
A. Dubček sa stal prvým tajomníkom KSS
Hebert von Karajan najal L. Poppovú do Viedenskej štátnej opery
nakrútili film Kleopatra s E. Taylorovou a R. Burtonom
bol nakrútený 1. diel Winnetoua
ohlasy z tlače
Je to už tretie sfilmovanie jánošíkovskej legendy. No ak prvá, nemá verzia bratov Siakeľovcov stála v znamení naivného nacionalisticko-sociálneho pátosu, a druhá je zas vyladená na vysokú romantickú notu, táto, najnovšia, stojí v znamení snahy legendu uzemniť bez toho, že by sa zriekala tradičného arzenálu historických výpravných filmov, redukovala legendu na dobovú sociálnu drámu.
(Branko, Pavol: Zamyslenie na prvom vrchole. Film a divadlo, č. 8, 1963, s. 3 a 8.)
Krása úvodnej detskej sekvencie s chytaním orla dýcha čistým a naivným pôvabom, ktorý ešte veľa ráz prebleskuje v Ješinových pôsobivo komponovaných záberoch tatranskej prírody, s ňou zrastených postáv hrdinov. Sú tu miesta jadrného, ozaj ľudového humoru, v situáciách i replikách, vo výčinoch i reakciách zbojníckych hrdinov; strháva nás opäť, ako už veľa ráz, Bielikova schopnosť dynamicky, vzrušene inscenovať scény bojov, zápasov, bitiek, ozajstných chlapských zrážok.
(Kalinová, Agneša: Jánošíkovská legenda pokračuje. Kultúrny život, č. 28, 1963, s. 9.)
Bielikov film by sme nemali odbiť len ako vďačnú „podívanú“ vo farbách. Podáva široký epický obraz zbojníckeho námetu, vie rozprávať ľudovo v dobrom zmysle tohto slova a nakoniec i ona vonkajšia atraktívnosť (bitky, naháňačky atď.) využíva pohyb a napätie ako prirodzené vlastnosti určitého žánru. Tú nemožno merať Slnkom v sieti, ale skôr Fanfánom Tulipánom.
(Bor, Vladimír: K uvedení Bielikova Jánošíka. Práce, 5. 9. 1963, s. 5.)
