BRATISLAVA. Sedemdesiat percent občanov maďarskej národnosti má kladný postoj k tomu, že sú občanmi Slovenska. Ukázal to prieskum Sociologického ústavu SAV, podľa ktorého je to najviac v histórii krajiny.
Ešte pred jedenástimi rokmi malo Slovensko v rámci Európy najmenší podiel občanov veľmi hrdých na štátnu príslušnosť. Zmenilo sa to nielen vďaka tomu, že Slovensko sa vymanilo z medzinárodnej izolácie, ale aj vďaka úspešným reformám.
„Potrebný bol aj čas,“ hovorí sociologička Zuzana Kusá, podľa ktorej to všetko pomohlo, aby mnohí občania, nielen Maďari, „normalizovali vzťah k tejto krajine“.
Kladné odpovede Maďarov si Kusá nevysvetľuje tým, že sa tak silno stotožňujú so Slovenskom. Skôr ide o konvenciu – „patrí sa mať kladný vzťah ku krajine, v ktorej žijeme“.
Historicky najviac Maďarov je hrdých na občianstvo, hoci SMK už nie je vo vláde, a naopak, upozorňuje na porušovanie sľubovaného status quo.
SMK: Status quo boli len slová
SMK trvá na tom, že práva maďarskej menšiny sú porušované.
Premiér Robert Fico pred dvoma rokmi garantoval menšinám rovnaké práva, ako mali. Zmeny v maďarských učebniciach za problém nepovažuje. Strana maďarskej koalície áno.
Premiérovi neprekáža, že sa maďarskí žiaci už nemôžu učiť v materinskom jazyku zemepisné názvy. Tie si najskôr prečítajú v slovenčine a len v zátvorke budú uvádzané ich maďarské ekvivalenty. Učitelia upozorňujú, že to narúša stavbu viet v maďarčine a text sa stáva neprehľadný.
„Predseda vlády sa v tomto prípade plne stotožňuje s argumentáciou ministra školstva Jána Mikolaja,“ povedala premiérova hovorkyňa Silvia Glendová.
Rozporné stanoviská
Fico sa tak nepostavil na stranu svojho straníckeho kolegu a vicepremiéra Dušana Čaploviča. Ten síce súhlasí s tým, aby sa mestá, kopce či nížiny pomenúvali v učebniciach v slovenskom jazyku, ale vždy ich má dopĺňať maďarský ekvivalent v zátvorke. Mikolaj chce zátvorky používať len pri prvej zmienke zemepisného názvu.
Podpredseda SMK László Szigeti hovorí, že vláda tým porušuje status quo, ktoré maďarskej menšine sľúbila. Chce sa preto stretnúť s Mikolajom a ak neuspeje, tak aj s Čaplovičom. „Bol to on aj s premiérom, ktorí sľubovali status quo. Buď dodržia slovo, alebo sú nedôveryhodní,“ povedal Szigeti.
Keď SMK neuspeje doma, požiada o pomoc v zahraničí. „Ak sa nedohodneme, tak nám iné riešenie nezostane, ako bubnovať na iných fórach, a viete, že tie fóra budú mimo Slovenska,“ sľubuje Szigeti. Zemepisné názvy chcú mať Maďari najskôr v materinskom jazyku a potom v zátvorke v štátnom jazyku. Žiaci sa tak dozvedia pomenovania v oboch jazykoch a bez toho, aby sa narušila vetná konštrukcia.
Čaplovič nerozumie, prečo SMK straší zahraničím, keď môže legitímnymi prostriedkami uspieť doma. Pripomenul problém Slovenského domu v maďarských Mlynkoch.
„Neriešili sme to tak, že sme chodili do zahraničia ako žalobaby kvákať do Bruselu, ako chodia pán Csáky, Duray, Szigeti a ďalší, ktorí sa hanbia povedať po slovensky slovo na Slovensku,“ povedal Čaplovič.
Vicepremiér sa maďarských žiakov zastáva aspoň v prípade problematickej Vlastivedy pre štvrtákov. Vyšla bez maďarských ekvivalentov v zátvorke, ktoré sú až na záver knihy. Szigeti žiada učebnicu stiahnuť zo škôl.
Čaplovič hovorí, že vydavateľ urobil chybu, keď nerešpektoval jeho či Mikolajovo odporúčanie.
„Bola to jedna chyba,“ hovorí Čaplovič. Ak by sa to opakovalo, je právom SMK sťažovať sa na porušovanie status quo. „Nie však v zahraničí, ale doma,“ hovorí vicepremiér.
Vydavateľ: Nepochybili sme
Vydavateľstvo Orbis Pictus Istropolitana pochybenie odmieta.
Pri tlači učebnice sa riadilo pôvodným odporúčaním Mikolaja: zemepisné názvy majú byť len v slovenčine.
Keď ho zmenil, tlač Vlastivedy už bola rozbehnutá, a preto mu ministerstvo odporučilo, aby vydal na zadnej strane register s maďarskými názvami.
Mikolaj sa bráni, že vydavateľom napísal len odporúčanie a je na nich, ako ho využijú.
Učebnicu stiahnuť nechce. Vyšla v trojtisícovom náklade, čo ministerstvo stálo necelých 700tisíc korún.
Veronika Šutková
