BRATISLAVA. Voda na budúci rok nezdražie. Podľa výnosu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví totiž nebudú môcť vodárne zvýšiť ceny.
To znamená, že napríklad v Trnave by ľudia za vodné mali zaplatiť 23,53 koruny za kubický meter (0,78 €), Bratislavčania 27,85 koruny (0,92 €), ale v Košiciach je to až 38,08 koruny (1,26 €). Rovnako by sa nemali zmeniť ani poplatky za stočné. V Bratislave to je 27,01 koruny na kubický meter (0,90 €), v Trnave 28,36 koruny (0,94 €) a v Košiciach 23,80 koruny (0,79 €).
Ceny by mali ostať na súčasnej úrovni aj napriek zdražovaniu vstupov, ako je elektrická energia či rast platov. Vodárňam neumožňuje zdražovanie nový spôsob výpočtu ceny, ktorý neakceptuje oprávnené náklady. „Výnos nezohľadňuje ani inflačný nárast nákladov a tak isto nezabezpečuje potrebnú tvorbu zdrojov,“ tvrdí asociácia.
Hovorca regulačného úradu Miroslav Ľupták priznáva, že nová metodika prinesie zhodou okolností rovnaké ceny, aké sú v súčasnosti. „Je to dané vstupnými parametrami,“ potvrdzuje.
Lacní, ale v strate
Podľa šéfa Asociácie vodárenských spoločností Daniela Gemerana im náklady ročne stúpajú o 15 až 20 percent. Oprávnené náklady a primeraný zisk by pritom vo vzorci mali byť zohľadnené. „Regulačný úrad reguluje bez analyzovania vstupných údajov,“ tvrdí Gemeran.
Vodárenské spoločnosti tak nebudú môcť podať v októbri návrh na nový cenový výmer, ako to bolo v minulosti. Aj hovorca úradu Miroslav Ľupták priznáva, že cenový návrh je už vopred daný výnosom.
Vodárne tvrdia, že im ide iba o dodržiavanie zákona. „Aby sa pokryli náklady a aby sme mohli tvoriť zisk,“ povedal šéf Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti Stanislav Hreha.
Bez zisku, ktorý používajú na investície, totiž nemôžu čerpať peniaze z eurofondov. Tým je ohrozený záväzok vlády voči Európskej únii na odkanalizovanie obcí. „Vodárenské spoločnosti už dlhšie poskytujú svoje služby za nižšie ceny, ako sú náklady,“ vysvetľuje Gemeran. Prevádzkové náklady tak uspokojujú z peňazí určených na obnovu technológií. Celkový prepad na tržbách za budúci rok odhadli vodárne na 665 miliónov korún. Oproti tomuto roku im klesnú tržby skoro o 57 miliónov korún.
„Ak by mali vodárenské spoločnosti tieto peniaze k dispozícii, mohli by realizovať investičné projekty financované z fondov EÚ v hodnote asi 20 miliárd korún,“ tvrdí asociácia.
Regulačný úrad však tvrdí, že vodárňam vôbec nezabraňuje v tvorbe zisku. „To je verzia asociácie vodárenských spoločností,“ tvrdí hovorca úradu Miroslav Ľupták. Podľa neho budú mať vodárne dostatok disponibilných zdrojov.
Zisky z bohatstva štátu
Šéfovia vodární pritom naznačili, že ide o politické tlaky na nezdražovanie vodného a stočného. „Na takýto spôsob regulácie neexistujú ekonomické dôvody,“ tvrdí Gemeran. Politické tlaky však regulačný úrad odmieta.
Premiér Robert Fico s politikou úradu súhlasí. „Regulačný úrad pri stanovovaní cien energií musí zohľadňovať popri iných faktoroch aj kúpyschopnosť slovenských domácností,“ povedala hovorkyňa Silvia Glendová. Rovnako premiér reagoval na naše otázky o zdražovaní tepla, ku ktorému znova dochádza v týchto dňoch.
Podľa Fica úrad vytvára tlak na zefektívnenie pôsobenia vodárenských spoločností a podporuje vyššiu mieru konkurencie v tomto sektore, „v ktorom dotknuté spoločnosti tvoria zisk z prírodných rezerv Slovenska“.
Liter vody a jej odkanalizovanie stojí napríklad v Bratislave asi 5 halierov, z ktorých si štát vezme 19 percent na DPH.
