BRATISLAVA. V osemdesiatom ôsmom nepripadol dvadsiaty štvrtý september na stredu, ale na sobotu. V Soule bolo horúco, no pod mrakom. V tom udrel blesk: Kanaďan Ben Johnson štýlom vydráždeného býka prešprintoval v olympijskom finále stovku za úžasných 9,79 s.
V utorok ráno ďalší: prevalilo sa, že dopoval.
Prvý raz v histórii namerali až štyrom bežcom čas pod desať sekúnd. Zo šprintu storočia sa však čoskoro vykľul škandál storočia.
Soulský mrak visí nad šprintom, ba celým športom dodnes.
Osud v iných rukách
Ben Johnson sa narodil na Jamajke. Vo Falmouthe, ležiacom blízo oblasti, z ktorej pochádzajú aj šprintérske hviezdy nedávnej pekinskej olympiády, vrátane Usaina Bolta.
V pätnástich sa jeho mama s poltuctom detí vybrala hľadať šťastie do Kanady. Najživotaschopnejší sa napokon ukázal ten, čo sa zajakával a mal v škole problémy.
„Mama vždy vravela, že všetko zveruje do Božích rúk, no ja som nabral odvahu vziať osud do svojich,“ povedal v ktoromsi z rozhovorov.
Jeho osud, ako sa ukázalo, však bol viac v iných rukách, než v jeho vlastných. Do Kanady prišiel chlapec-prútik, ale o dvanásť rokov bol z neho svalnáč hodný kulturistických posilňovní.
Zo spánku ho prebral hriech
V onú sobotu, keď o bezmála dva metre nechal za sebou hviezdneho amerického šprintéra Carla Lewisa, to bol pre Kanadu Náš Ben a Náš hrdina. O tri dni ho už však vyzývala, aby sa pratal tam, odkiaľ prišiel, na Jamajku.
Do cieľa stovky dobehol, pohľadom vľavo kontrolujúc si odstup od favorita, so vztýčeným ukazovákom. Na tretí deň vztýčili ukazovák všetci v jeho blízkom aj ďalekom okolí.
V noci z nedele na pondelok ho zbuntošili z postele šéfovia kanadskej výpravy. O tri štvrte na dve im kuriér doručil písomnú správu, že analýza Johnsonovej vzorky potvrdila v moči anaboliká, konkrétne stanozolol. V pondelok prebiehala v laboratóriu analýza B-vzorky a v utorok ráno sa už Ben aj s mamou a sestrou, skrývajúc tváre pred kamerami, zahanbene náhlili k pristavenému kórejskému lietadlu, ktoré nabralo smer Amerika.
V pozadí dopingový klan
Zatĺkal. Sprvu mu uveril aj šéf kanadskej výpravy Dick Pound, povolaním advokát. Neskôr sa z jeho obhajcu paradoxne stal nielen podpredseda MOV, ale aj prezident Svetovej antidopingovej agentúry, ktorej zrod urýchlila práve Johnsonova aféra.
Kanadská vláda okamžite zriadila vyšetrovaciu komisiu. Spis mal napokon takmer 15-tisíc strán. Ukázalo sa, že zďaleka nedopoval len Johnson, ale aj desiatky ďalších atlétov, dokonca i ďalší Kanaďan z hriešneho finále soulskej stovky Desai Williams.
V pozadí stál fyzioterapeut Georg Astaphan. Ale aj Johnsonov tréner Charles Francis, ktorého kajúcne výpovede počas 29-hodinového vypočúvania pod prísahou sa ukázali rozhodujúce.
Kanadský atletický kouč Andy Higgins je dodnes nabrúsený, ako Kanada prijala prípad. Podľa The Globe and Mail, pokladá za tragédiu, že z neho Ben Johnson vyšiel ako „zlý chlapec“, kým tréner naopak ako „dobrý“ len preto, že priznal farbu. „Ben bol mladíkom, ktorého využíval veľmi bystrý muž na svoje vlastné zámery,“ tvrdí.
Ben klesol až na dno
Napokon priznal farbu aj sám Ben Johnson. „Áno, bral som steroidy, ale rovnako aj ďalší, ktorí so mnou v ten deň zakľakli na štartovú čiaru. Vedia to. Ja to viem. Ak sú ľudia takí naivní, že veria, že atléti neberú drogy, je to ich problém.“
Do dopingových afér sa skôr alebo neskôr zaplietli až piati zo soulského finále stovky. Ani jeho najväčší rival Carl Lewis nebol neviniatko. Pred piatimi rokmi sa na verejnosť dostala správa niekdajšieho riaditeľa Amerického olympijského výboru, podľa ktorej mal pred soulskou olympiádou až tri pozitívne testy na stimulancie, ale vtedajšie vedenie ich zahladilo.
Mnohí na to poukazovali už po soulskej olympiáde 1988. „Veľa Američanov dopovalo, ale protežovali ich. Ben bol obetný baránok,“ tvrdil kanadský výškár Milt Ottey.
Johnson vypil kalich horkosti až do dna. Keď si odpykal dvojročný trest, pokúsil sa na dráhu vrátiť, ale zistil, že bez dopingu už nemôže byť rovnocenným súperom nielen Američanovi, ale ani ďalším. Nachytali ho znova a dostal doživotie.
A Bolt? Bol čistý?
Podľa kanadských médií, dnes žije vo štvrťmiliónovom Markhame severne od Toronta a jeho hlavnou náplňou dňa je strážiť trojročnú vnučku Micailu, ktorej mama, jeho dcéra, má iba dvadsať a chodí ešte do školy. Okrem toho sa pokúša vysúdiť peniaze od tých, ktorí na ňom voľakedy zarábali. Zatiaľ neúspešne.
Skepsa voči šprintu naopak úspešne pretrváva dodnes.
Bol Bolt čistý? pýtal sa svet po tom, ako prebehol cieľom finálovej stovky na pekinskej olympiáde. Vyhral ešte v lepšom čase, so suverénnejším náskokom a bil sa pritom do pŕs. Kto však dnes verí búchaniu sa do pŕs?
Hriešna stovka
1. Ben Johnson (Kanada) 9,79 na tretí deň pre stanozolol diskvalifikovaný, potrestaný na dva roky a po ďalšom pozitívnom teste na doživotie.
2. Carl Lewis (USA) 9,92 dodatočne vyhlásený za víťaza, podľa správy Wade Exuma, riaditeľa Amerického olympijského výboru, však mal pred OH trikrát pozitívny test na stimulancie a mal byť potrestaný polročným zákazom činnosti.
3. Linford Christie (V. Británia) 9,97 už v Soule mu zistili pseudoefedrín, no MOV ho s poukazaním na relatívne nízke hodnoty nepotrestal, v roku 1999 mu však dokázali užívanie anabolík (nandrolon) a dostal dva roky.
4. Calvin Smith (USA) 9,99 jeden z troch čistých, „ja som mal byť v Soule zlatý,“ vyhlásil.
5. Dennis Mitchell (USA) 10,04 o štyri roky mal vysokú hladinu testesterónu a dostal dvojročný dištanc („je to dôsledok piatich pív a štyroch súloží za jednu noc,“ bránil sa).
6. Robson da Silva (Brazília) 10,11 ďalší čistý.
7. Desai Williams (Kanada) 10,11 rodák z ostrova Svätý Krištof a Nevis podľa Dubinovej správy dopoval podobne ako Johnson, čo neskôr sám priznal.
8. Ray Stewart (Jamajka) 12,26 doping mu nikdy nedokázali.
Benova anabáza
1988
l Prvý pozitívny test: po víťaznom finále stovky na OH v Soule mu zistili stanozolol, odobrali mu zlatú medailu a dištancovali ho na dva roky. Keď sa priznal, že dopoval od roku 1981, Medzinárodná atletická federácia (IAAF) mu odňala titul majstra sveta 1987 a zrušila aj rímsky svetový rekord 9,83.
1991
l Návrat po treste na halových pretekoch v Hamiltone. Na MS v Tokiu sa nominoval len do štafety.
1992
l Na OH v Barcelone skončil v semifinále na 100 m posledný.
1993
l Druhý pozitívny test: vo vzorke z mítingu v Montreale mu zistili zvýšenú hladinu testesterónu a dostal doživotný trest.
1997
l Doživotný dištanc potvrdil aj kanadský súd. Na žiadosť Diega Maradonu písal argentínskej futbalovej hviezde plány fyzickej prípravy.
1998
l Pôsobil ako kondičný tréner futbalistov Maccabi Tel Aviv.
1999
l Tretí pozitívny test: v moči mu našli diuretiká. Ešte predtým ho líbyjský vodca Kaddáfí najal ako kondičného kouča svojho syna Al-Saadiho. Neskôr Kaddáfího juniora v Taliansku nachytali na dopingu.
2005
l Pod názvom Ben Johnson Collection ponúkol na onlinový trh kolekciu športových úborov a doplnkov.
2008
l Vzhľadom na doživotný trest mu MOV nedovolil pôsobiť na OH v úlohe televízneho komentátora. V lete oznámil, že bude súdne žiadať od advokáta Eda Futermana 37 miliónov dolárov za to, že zneužil jeho nižšiu inteligenciu a prinútil ho podpísať nevýhodné zmluvy.
