NEW YORK, BRATISLAVA. Poslednú reč Georga Busha na pôde OSN poznačila ekonomická kríza. Pred svetovými lídrami sa na Valnom zhromaždení v New Yorku odchádzajúci americký prezident snažil utíšiť obavy z posledných udalostí, ktoré sa odohrali len o niekoľko kilometrov ďalej na Wall street.
VIDEO: Bush vo svojom poslednom prejave na pôde OSN hovoril najmä o terorizme
Obavy pred krízou
„Môžem vás ubezpečiť, že moja administratíva a Kongres pracujú na legislatíve, ktorá zlepší našu stratégiu,“ povedal Bush ustarosteným prezidentom sveta. Myslel tým schválenie sedemsto miliardovej dotácie do finančného sektora: bezprecedentnú pomoc, ktorou chce znížiť efekt najväčšej krízy na trhoch od začiatku 30. rokov minulého storočia.
Obavy, ako sa udalosti na Wall street dotknú globalizovaného sveta, dominovali zhromaždeniu. Chudobnejšie štáty sa obávajú najmä toho, že im bohaté krajiny znížia finančnú pomoc.
„Globálna kríza ohrozuje našu prácu,“ povedal v prejave pred Bushom generálny tajomník OSN Pan Ki Mun s tým, že to môže poznačiť plán OSN znížiť chudobu na planéte. Na medzinárodný summit o finančnej kríze vyzval včera francúzsky prezident Nicolas Sarkozy.
Okrem ekonomickej krízy sa vo svojom poslednom vytúpení v OSN Bush venoval aj svojim bežným témam. Ako už pri mnohých prejavoch, vyzýval na pokračovanie v boji proti terorizmu.
Kritika: Sýria, Irán, KĽDR
Naopak, za podporu teroristov, si kritiku opäť vypočuli Sýria a Irán. Režim v Teheráne si navyše k „hriechom“ môže od prezidenta Busha pripočítať aj pokračovanie na svojom nukleárnom programe.
Za rovnaký prečin odsúdil prezident aj Severnú Kóreu, ktorá sa k jadru opäť vracia. Voči obom krajinám navrhol udeliť ďalšie sankcie. Na Bushove slová mohol neskôr v prejave v OSN odpovedať iránsky prezident Mahmúd Ahmadinedžád. Ten ako pred rokom osobne pricestoval do New Yorku.
Americký prezident sa vyjadril aj ku kríze na Kaukaze, keď sa postavil na podporu Gruzínska. „Mladé demokracie vo svete sa pozerajú, ako odpovieme na tento test,“ povedal prezident. Priamej kritike Ruska sa však vyhol.
Najtraumatickejšie obdobie
Americký prezident sa rozlúčil so svetovou organizáciou, ku ktorej mal podľa viacerých analytikov skôr negatívny vzťah. Už pri svojom nástupe do Bieleho domu sa netajil tým, že OSN „veľmi nemusí“.
Dlho odmietal ustanoviť amerického vyslanca pri Spojených národoch, nepristúpil tiež na Kjótsky protokol či odmietol, aby Spojené štáty uznali právomoc Medzinárodného súdneho tribunálu. Nakrátko sa to zmenilo po teroristickom útoku z 11. septembra.
Vtedy sa s požehnaním Bezpečnostnej rady a širokou koalíciou rozhodol vyhnať al–Káidu a Taliban z Afganistanu. Keď sa rovnakej podpory z OSN nedočkal pri chystanej invázii do Iraku, medzinárodné spoločenstvo obišiel. Práve tým začalo, ako povedal pre USA Today analytik Patrick Stewart z Rady pre zahraničné vzťahy „najtraumatickejšie obodbie vo vzťahoch Spojených štátov a OSN od jej založenia“.
Na konci svojej vlády sa však prezident Bush viac snaží spolupracovať s medzinárodnou organizáciou. „Nie preto, že by si zmenil svoj názor na túto inštitúciu. Skôr si uvedomil, že ju potrebuje ako globálnu legitimitu pre svoju politiku,“ napísal pre americký denník Los Angeles Times Stephen Schlesinger, autor knihy o OSN.
Napriek tomu si ho niektorí svetoví lídri stále budú pamätať len ako kovboja, ktorý koná na vlastnú päsť.
Musíme teraz stáť spoločne za Gruzínskom. Mladé demokracie sledujú, ako odpovieme.
George Bush, americký prezident
