Štandardná finančná teória kedysi predpokladala, že výnosy na kapitálovom trhu majú tzv. normálne rozdelenie. V takomto rozdelení výnosy postupne a plynulo prechádzajú medzi najväčšími a najmenšími. Normálne rozdelenie výnosov si môžeme predstaviť ako štrkovú pláž, kde sa striedajú kamienky rôznej veľkosti. Pri normálnom rozdelení sa tiež vyskytnú nejaké extrémne hodnoty, ale tieto celkový výsledok investície neovplyvnia.
Geniálny francúzsky matematik a tiež spoluautor teórie chaosu Benoit Mandelbrot si však v 60-tych rokoch minulého storočia všimol, že skutočné rozdelenie výnosov na kapitálovom trhu je iné. Pripomína skôr pláž, na ktorej je jemný piesok pomiešaný s drobnými kamienkami, ale kde sa nachádza aj niekoľko poriadne veľkých kameňov.
Málo veľkých zmien
Takéto rozdelenie matematici a štatistici nazývajú exponenciálne. Vyznačuje sa tým, že je v ňom veľmi veľa drobných odchýlok, trochu menej stredných odchýlok a veľmi málo veľkých zmien. Veľkých odchýlok je skutočne podstatne menej, zato sú omnoho väčšie a na vývoj výnosov majú dramaticky väčší vplyv ako si kedysi ekonómovia a znalci kapitálového trhu mysleli.
Väčšinu dní sa na kapitálovom trhu nič zvláštne nedeje. Indexy trochu stúpnu, potom klesnú a tak dookola. Počas týchto dní investori nakupujú i predávajú a v dlhodobom výhľade zarábajú. Ale zhruba raz za 12 až 24 mesiacov sa udejú veľké zmeny, ktoré označujeme ako prudké vzostupy a pády a asi tak raz za 10 až 20 rokov veľmi veľké zmeny, najmä burzové horúčky a krachy.
Dá sa investovanie na
kapitálovom trhu vhodne načasovať?
Samozrejme, že nás napadne otázka, či sa dá takýto cyklus predvídať a či môžeme naskočiť na rozbehnutý vlak vtedy, keď sa pohýna a vyskočiť z neho tesne predtým, ako narazí na prekážku. Takýto prístup sa nazýva market timing, čiže načasovanie investície. Hoci vo svete existujú „analytici“ čo sa dušujú, že našli ten správny algoritmus na výpočet správania sa indexov kapitálového trhu, rozum nám hovorí čosi iné.
Ak je vývoj výnosov na burze naozaj chaotický, potom je nemožné ho predvídať. Ak by aj niekto dokázal vymyslieť fungujúci systém na vhodný čas vstupu alebo výstupu z trhu, už dávno by vlastnil polovicu svetových kapitálových trhov.
Ďalším problémom je, že veľké zmeny sa udejú počas veľmi krátkeho času, obyčajne za pár dní alebo týždňov. Priemerný investor prakticky nemá šancu toto obdobie zachytiť. Kým sa spamätá a zareaguje, obdobie zmien skončí. Veľké výkyvy - pozitívne i negatívne, obyčajne prichádzajú v krátkych časových intervaloch. Ak by sme naozaj chceli kúpiť za tú najnižšiu cenu a predať za tú najvyššiu, museli by sme vystihnúť nie jeden, ale hneď dva takéto intervaly. V praxi je šanca na takéto terno veľmi malá. Snaha o market timing je pekná, ale dá sa uskutočniť len v obmedzenej miere.
Keď padá trh
Ceny akcií padajú smerom nadol už rok. A možno budú padať aj ďalší rok alebo dva. Máme v takejto neistej situácii kupovať akcie? Klasická reakcie znie „Vy my radíte kupovať akcie? Teraz, keď počúvam, že padajú na všetkých trhoch? Zbláznili ste sa“? Nie, nezbláznili sme sa, len s rozumom a bez emócií reagujeme na vývoj trhu a príležitosti, ktoré ponúka.
Jediné čo chceme je lacno kúpiť a draho predať. Samozrejme, že nikdy nedokážeme vystihnúť, kedy je trh úplne hore a kedy zas na dne. Naozaj nevieme povedať, či sa trh spamätá už tohto roku alebo až na budúci rok. Ak však trh padá nadol už dosť dlho, je čas porozmýšľať o nákupe. Takmer isto sa nám stane, že kurzy fondov budú ešte nejaký čas klesať a naše papierové straty budú rásť. To nás ale nemusí znepokojovať, ak má náš investičný horizont viac ako päť rokov.
Kde je však záruka, že sa nám po tých piatich rokoch vráti aspoň to, čo sme investovali? Otvorene treba povedať, že záruka neexistuje. Kapitálový trh nie je poisťovňa ani sporiteľňa. Výnosy na ňom nie sú o istote, ale len o pravdepodobnosti. Ak sa vám nepozdávajú tvrdenia typu „Do piatich rokov na 95 % zarobíte výnos 20 %.“, zvoľte si radšej komfort vkladnej knižky alebo termínovaného vkladu. Investor na kapitálovom trhu jednoducho nemôže mať všetko: aj bezpečie, aj vysoký výnos.
Čo a pre koho
Kapitálový trh má dve základné pravidlá. Prvé znie: „výnos a riziko sú rodné sestry“, a druhé „diverzifikovať, diverzifikovať, diverzifikovať!“ Cenou za výnos je nutnosť akceptovať riziko, že tento výnos nebude vždy. Niekedy naň budeme čakať viac rokov a na výpisoch zo správcovskej spoločnosti sa môžu objaviť v krajnom prípade aj záporné ukazovatele zhodnotenia. A aby sa neobjavili práve vtedy, keď budeme z trhu vystupovať, musíme do svojho portfólia primiešať aj určitú dávku dlhopisov.
Čím sme starší, tým kratší bude náš investičný horizont a tým väčší musí byť aj podiel dlhopisov v portfóliu. Vo vyspelých krajinách portfólioví manažéri toto pravidlo dobre poznajú a uplatňujú ho pre svojich klientov. Mladým ľuďom primiešavajú do portfólia aj viac ako 60 % akcií. Kto má pred sebou 40 rokov sporenia, má dobrú šancu prežiť aj niekoľko burzových krachov a stále zarobiť omnoho viac, ako na vkladnej knižke. Kto má pred penziou, musí rozmýšľať opatrnejšie.
Jedna miera pre všetkých
Slovenské dôchodkové fondy v druhom pilieri sú zatiaľ konštruované podľa pravidla „jedna miera pre všetkých“. Najmä mladí sporitelia by si zaslúžili vyšší podiel rizikovejších aktív, aby boli v starobe odmenení vyššími výnosmi. Manažéri našich fondov musia však zohľadniť aj obavy starších investorov a všeobecne nízku finančnú gramotnosť slovenského obyvateľstva. Ak by bežnému sporiteľovi niekoľko rokov po sebe chodili výpisy s červenými číslami, možno by došlo k masovému úteku Slovákov z druhého piliera.
Ideálnym riešením by bolo, keby sa u každého sporiteľa v druhom pilieri zohľadňoval jeho vek a ochota znášať finančné riziká. Na celkovej štruktúre investícií dôchodkových fondov by sa nemuselo nič výraznejšie zmeniť, iba by sa lepšie prerozdelili podľa individuálnych potrieb sporiteľov.
Autor: Vladimír Baláž Sevisbrokers Finance
