BRATISLAVA. Ako sa budeme na dôchodku mať, to závisí od mnohých vecí. Tri z nich sú veľmi významné. Prvou je miera úspor (t.j. koľko si dokážeme z príjmu odložiť), druhou je dĺžka doby sporenia a treťou miera výnosu.
Koľko a ako dlho budeme sporiť, to si dokážeme určiť viac-menej aj sami. Ale aký zisk nám naše úspory môžu priniesť? A čo vlastne ovplyvňuje výšku výnosu z úspor?
Koľko nám
prinesú úspory
Mnohí z nás by odpovedali, že sú to najmä schopnosti portfólio manažérov v bankách a dôchodkových správcovských spoločnostiach. Čím sú manažéri šikovnejší a čím lepšie vedia vystihnúť ten správny okamih na investovanie, tým lepšie pre nás. Tento názor je, bohužiaľ, takmer úplne chybný.
Ak investujeme na dlho, napríklad na tridsať rokov, schopnosti manažéra fondu sa na výnosoch z investícií podieľajú ani nie piatimi percentami (Graf Výnos). Veď za tridsať rokov sa vo fonde vymení viac manažérov ako vo vláde ministrov.
Dôležitosť správneho načasovania investície
Správne načasovanie a ostatné faktory sú ešte menej významné. O výške budúcich výnosov v najväčšej miere rozhoduje správny výber aktív. Voľba typu investičného aktíva určuje viac ako 90 percent z celkového výnosu.
Aktív vhodných na dlhodobé investovanie je veľmi veľa. Od obyčajných úsporných vkladov v bankách až po finančné deriváty spravované v hedžingových fondoch. Dôchodkové finančné nástroje môžeme rozdeliť na dve veľké skupiny. Do prvej patria úrokové aktíva (najmä vklady v bankách a dlhopisy), do druhej skupiny rôzne formy akciového kapitálu.
Úrokové aktíva - istý,
ale nízky výnos
Dlhopisy, najmä vládne, sa považujú za prvotriedne dôchodkové aktívum. Hlavne pre ich bezpečnosť, ale aj pre ich schopnosť pravidelne vyplácať výnosy, ktoré tvoria hlavný zdroj toku dôchodkov pre účastníkov dôchodkového sporenia.
Aký výnos môžeme z vládnych dlhopisov dosiahnuť? Tie slovenské majú ešte veľmi krátku históriu na to, aby sme to mohli povedať s dostatočnou mierou spoľahlivosti. Môžeme však predpokladať, že sa Slovensko raz stane štandardnou vyspelou ekonomikou a výnosy z jeho dlhopisov sa budú podobať tým, ktoré sú bežné vo svete.
Napríklad americké vládne dlhopisy priniesli v období rokov 1927-2002 priemerný ročný výnos 2,2 %.
Tento výnos je očistený od inflácie a hovorí nám o tom, akou mierou investorom reálne narastal ich kapitál. Ak by boli v portfóliu dôchodkového fondu len samé vládne dlhopisy, po tridsiatich rokoch sporenia by hodnota kapitálu narástla na 1,92 násobok (Graf: Skladba investície a výnos). Ak sa vám to zdá za takéto dlhé obdobie málo, máte pravdu.
Akciový kapitál - kto dá viac?
Kto chce dosiahnuť vyšší výnos, musí do svojho portfólia primiešať výnosnejšie nástroje, najmä akcie. Ak znovu zostaneme na americkom trhu, uvidíme, že priemerný čistý ročný výnos z akcií v období rokov 1927-2002 dosiahol 8,59 %. Ešte podotkneme, že akcie možno rozdeliť na množstvo druhov. Dôležité je najmä hľadisko firmy, ktorá ich vydala.
Na kapitálovom trhu sa pohybujú giganti ako Microsoft, ktorých hodnota sa ráta na desiatky miliárd dolárov, ale aj trpaslíci s hodnotou pár sto miliónov. Akcie tých najväčších a najkvalitnejších firiem sa označujú ako „blue chips“ a spomenutá hodnota priemerného ročného výnosu 8,59 % sa vzťahuje práve na ne.
Ak by sme všetky svoje prostriedky vložili do akcií „blue chips“ firiem, za tridsať rokov by nám hodnota kapitálu narástla 11,8-násobne.
Navzdory očakávaniu sú to však práve najmenšie spoločnosti, ktoré prinášajú najväčší výnos. Tzv. „small caps“, firmy s veľkosťou nášho Slovnaftu alebo Gumární Púchov, priniesli priemerný ročný výnos za tridsať rokov až 16,9 %. Prečo potom investori, vrátane dôchodkových fondov, vyhľadávajú najviac vládne dlhopisy a v menšej miere aj „blue chips“ a nie spomenuté „small caps“?
Aktíva vhodné na investovanie môžeme rozdeliť na dve skupiny. Do prvej patria úrokové aktíva - najmä vklady v bankách a dlhopisy - do druhej rôzne formy akciového kapitálu.
Úrokové aktíva prinášajú nižší výnos pri menšom riziku, akcie vyšší výnos, aj riziko
Autor: Vladimír Baláž Sevisbrokers Finance
