Učiteľ prírodopisu na vidieckej základnej škole Petr Odehnal miluje Láďu, syna samostatne hospodáriacej vdovy Marie. Láďa miluje veľkomestské dievča Berušku. Beruška miluje seba. Petra miluje nielen Marie, ale i jeho niekdajší partner. Nikto nikoho nemá. Každý je uprostred ľudí sám. Každý sa trápi.
Český scenárista a režisér Bohdan Sláma zanovito kráča cestou, lemovanou míľnikmi v podobe filmov Zahrádka ráje, Akáty bílé, Divoké včely a Štěstí. Emotívnu správu o nás nám podáva zobrazovaním vydedencov, vyhnancov, outsiderov žijúcich na okraji - na predmestiach či na vidieku.
Namiesto vody blato
A hoci sa jeho Venkovský učitel odohráva v južných Čechách, nie je to žiadna slnkom prežiarená romantická krajina. Namiesto rybníkov blato, namiesto zlatistých lánov drina s balíkmi sena. No i surové, realistické prostredie nadobúda v Slámovom podaní ďalší rozmer. Krásu, ktorá nie je zjavná, nevnucuje sa, nie je na predaj.
Sila Slámových filmov nie je v objavných príbehoch ani v experimentovaní s filmovou rečou. Poctivým, dokonale a suverénne zvládnutým filmárskym remeslom rozpráva o ľuďoch, vytvára presvedčivé charaktery a skúma najintímnejšie vzťahy.
V prípade Venkovského učitela je to predovšetkým vzťah titulného hrdinu k samému sebe, ale nie na úkor ďalších postáv. Dokonca i epizódne roly sú bravúrne a do najmenších detailov stvárnené charaktery.
Pavel Liška obdaril Petra Odehnala jedinečnou zmesou zdanlivo protichodných charakteristík. Únava, strach, smútok a životné skúsenosti sa miešajú s naivitou, slabosťou, detinskou zvedavosťou a nesmiernou citlivosťou. O nič slabšia či menej zaujímavá nie je expresívna Zuzana Bydžovská ako Marie. Silná, suverénna, plná elánu, zraniteľná, bezradná, rezignovaná. Obdivuhodný výkon podáva neherec Ladislav Šedivý v role jej syna.
Kamera Diviša Mareka rozpráva jednotlivé scény prostredníctvom dlhých, neprerušovaných, vycizelovaných a často i vypointovaných záberov, organicky dopĺňaných hudbou Vlada Godára.
Tlmené farby aj pohyb kamery sprostredkúvajú najmä Petrove emócie. Slimačie ulity, balíky sena, teliaca sa krava či studňa bez vody slúžia ako symboly - občas možno trošku doslovné, trošku plytké, trošku násilné, ale rozhodne nie kontraproduktívne. Najmä naturalistická scéna s teliacou sa kravou (vo filme jeden z refrénov) je v konečnom dôsledku nečakane katarzná.
Potlesk postojačky
Označenie Slámovej psychologickej drámy ako coming out jedného homosexuála by bolo hriešne zjednodušujúce. No ak pod „coming out“ nechápeme len priznanie si, akceptovanie a vyjavenie vlastnej sexuality, ale aj bolestivú, trýznivú cestu k nachádzaniu pravdy o sebe samých, prechádzajú týmto procesom všetky tri hlavné postavy.
To však, prirodzene, neznamená žiadny happy end, len krátke zastavenie na ceste životom.
Bohdan Sláma nakrútil dielo, ktoré prekračuje nielen kontext súčasnej českej kinematografie, ale i spoločenské a kultúrne bariéry. Publikum na nedávnom filmovom festivale v Benátkach ho prijalo s nadšením a ocenilo potleskom postojačky.
Venkovský učitel, Česko, Nemecko, Francúzsko, 2008, 117 min.
Scenár a réžia: Bohdan Sláma. Kamera: Diviš Marek. Hudba: Vladimír Godár.
Hrajú: Pavel Liška, Zuzana Bydžovská, Ladislav Šedivý, Miroslav Krobot, Marek Daniel, Tereza Voříšková
Premiéra v SR: 18. septembra
