LOVINOBAŇA. Prestavbou kultúrnej pamiatky - starej školy vzniklo v Lovinobani desať sociálnych bytov. Obec teraz zbiera žiadosti na ich pridelenie. Chce sa však vyhnúť prenajatiu bytov neplatičom, hoci len potenciálnym, inak by totiž vznikol ďalší sociálny problém.
„Zatiaľ nám prišlo okolo pätnásť žiadostí. Väčšina uchádzačov sú ťažko prispôsobivé rodiny,“ povedal Marián Lenhard starosta Lovinobane.
Pôvodný zámer bol prenajať byty ľuďom, ktorí sa už nevládzu o seba postarať. Tí však o byty záujem neprejavili. „Vo dvore školy bývajú rodiny, ktorých sa starší ľudia oprávnene boja,“ tvrdí starosta.
Byty chcú neprispôsobiví
O prestavbe školy na účely sociálneho bývania rozhodlo ešte bývalé vedenie obce. Na dvore školy však dal predchádzajúci starosta Ján Fanči umiesniť štyri drevené bunky, do ktorých nasťahovali problémové rodiny. Za bývanie v bunkách majú platiť 1600 korún (53 eur) mesačne. Pre dlhy však už dve bunky odpojili od elektriny.
Obyvatelia drevených domcov počítali s tým, že po dokončení rekonštrukcie obec pridelí nové byty im.
Zastupiteľstvo obce rozhodlo, že nájomník nesmie mať voči obci nevyrovnané záväzky a výška príjmu na jedného člena rodiny by nemala byť menej ako dve tretiny a viac ako trojnásobok životného minima.
Výška nájomného v nových bytoch vychádza okolo dvetisíc korún spolu s inkasom.
Na výstavbu bytov prispel štátny fond rozvoja bývania takmer 3,6 milióna korún. Podmienkou udelenia dotácie bolo, že obec musí sociálne byty udržať minimálne tridsať rokov. Z rozpočtu obce išlo na byty päť percent, čo je viac ako 700tisíc korún.
V bytoch sa kúri pevným palivom, ale pece si musia nájomníci kúpiť sami. Byty majú kúpeľňu, splachovací záchod a sprchovací kút. Čistiareň odpadových vôd stála niečo vyše milióna korún. Je dimenzovaná na najviac 60 užívateľov. Tým je obmedzený aj počet budúcich obyvateľov nových sociálnych bytov.
Kultúrna pamiatka
Stará škola je v zozname kultúrnych pamiatok Slovenskej republiky. Počas Povstania v nej bola partizánska nemocnica. Niektorí z domácich sa obávajú, že ak sa tam nasťahujú neprispôsobivé rodiny, kultúrna pamiatka sa úplne zdevastuje. A nielen škola. Do centra obce je to necelých tristo metrov.
Byty chceme my
Spolu so starostom sme si boli pozrieť zrekonštruovanú školu. Okamžite po našom príchode nastal konflikt s obyvateľmi drevených buniek. Najagresívnejšie vystupoval Vojtech Kováč. Starosta sa má o nich postarať. Byt nutne potrebuje. Veď koľko naň už čaká. Je sociálny prípad, má tri deti. Vláda vraj dala peniaze na stavbu pre nich, pre Rómov. On si všetko riadne platí a ten byt chce. Byty patria sociálne odkázaným a tými sú v prvom rade oni, čo tu bez záchodov a kúpeľní musia žiť už toľké roky. A ešte aj platiť obci. Takmer dvetisíc mesačne. On vraj nič nedlhuje. Aj bordel vo dvore je tu len po stavbároch.
Priniesol hneď aj doklady o platbách za bunku. Posledný bol z mája. Starosta však odmietol zjednávať: „Treba si vyrovnať dlžoby a doniesť podrobne vyplnenú žiadosť. Rozhodovať bude obecné zastupiteľstvo,“ snažil sa uzavrieť diskusiu.
V množstve balastu, ktorým nás zahrnuli obyvatelia školského dvora, sa však objavili aj reálne argumenty. Kde v regióne nájdu stabilné zamestnanie? Kto im bez stabilnej práce na byty požičia? A mali by vôbec šancu takú pôžičku niekedy splatiť, ak chcú živiť aj deti?
Starosta pripustil aj možnosť vyrovnať dlh podľa splátkového kalendára.
