Na Slovensku ste rozhodovali z umpajru viacero zápasov mužského Davisovho pohára aj ženského Pohára federácie. Odlišoval sa v niečom posledný barážový súboj so Srbskom, aj keď ste ho už viedli ako hlavný rozhodca?
„Nie. Zaradil by som ho medzi štandardné zápasy.“
Ani konfliktom s bubeníkom v hľadisku v piatkovom a sobotňajšom programe?
„Nešlo o nič výnimočné. Toho pána s veľkým bubnom (Július Merkovský - pozn. red.) za dlhé roky už dobre poznám. Očakával som búrlivú atmosféru. Viem, že domáceho tenistu Dominika Hrbatého dokáže vyburcovať. V minulosti som sa však mohol spoľahnúť, že keď rozhodca na stoličke povie stačí, tak to bubeník rešpektuje. Teraz však bubnoval ďalej a rušil hráčov na kurte.“
Sťažovala sa vám srbská lavička?
„Áno, ale rovnako tvrdo by sme zakročili aj bez toho. Je neprípustné, aby hlukom z hľadiska rušili hráča po nevydarenom prvom podarí. A to sa v piatkovom zápase Hrbatého s Djokovičom stalo. Podobne na druhý deň vo štvorhre. V zápasoch Davisovho pohára aj Pohára federácie sme zvyknutí na emócie, hlasné povzbudzovanie, avšak nemôžu prekročiť hranice únosnosti.“
Spomínate si, kedy ste boli na Slovensku prvý raz?
„Približne pred desiatimi rokmi, to sa hralo ešte vonku na kurtoch Slovana. Neskôr som zažil pohárové zápasy v hale Incheby na druhej strane Dunaja a teraz chodím do pekného stánku Národného tenisového centra. Pamätám si, že keď som prišiel do Bratislavy prvý raz, ťažko som si hľadal dobrú reštauráciu. Dnes sú ich tu desiatky. Mesto sa rýchlo mení, rád sa sem vraciam.“
Máte zaujímavú prácu, Medzinárodná tenisová federácia ITF má iba osem profirozhodcov. Ako ste sa k nej dostali?
„Na turnajoch v našej švajčiarskej dedine som robil najprv zberača loptičiek a keď im raz chýbal rozhodca na lavičke, dali mi ako 14-ročnému príležitosť. Takýto džob sa mi zapáčil, zdokonaľoval som sa v ňom a od roku 1991 som sa dal na profesionálnu dráhu. Vyžaduje si veľa cestovania, je to náročné pre rodinný život.“
Dvojročnému synovi ste dali meno Marat. Súvisí to so sympatiami k ruskému tenistovi Safinovi?
„Vôbec nie. Nemám sympatického ani nesympatického hráča. Žijeme v španielskom meste Alicante a jednoducho so španielskou manželkou sa nám zapáčilo práve toto meno. Rád si pozriem dobrý tenis a keď by som si mal vybrať, tak najradšej sa pozerám na zápasy môjho krajana Rogera Federera.“
Nemáte ani obľúbený tím?
„Som Švajčiar, a tak držím palce našim tenistom. Aj tento víkend som ako prvé hľadal správy o barážových výsledkoch Federera a spol. proti Belgicku. Už po sobote bolo jasné, že tím zostane vo svetovej skupine.“
Ako dlho chcete zostať tenisovým rozhodcom?
„Kým ma to bude baviť. My nemáme žiadny vekový limit ako vo futbale či v hokeji. Dúfam, že sa do Bratislavy ešte vrátim. Dobre si tu rozumiem so zväzovými funkcionármi. Bratislava patrí medzi moje obľúbené miesta na tenisovej mape.“
