Walter Niedermayer žije v 10. obvode vo Viedni, v známej robotníckej štvrti Favoriten. Je diplomovaný inžinier a roky pracuje na softvérových projektoch na Technickej univerzite vo Viedni. Do práce chodí električkou číslo šesť. „Voláme ju Orientexpres, nemčinu tam prakticky nepočujete,“ smeje sa.
Keď hovorí o pomeroch v okolí svojho domu, zvážnie. „Ulice sú špinavšie ako pred desiatimi rokmi.“ Nedáva to za vinu len cudzincom, ale pripúšťa, že mnoho vecí mu na nich prekáža. „Držia pri sebe a Rakúšanov medzi seba nepustia. Minule som nemohol zaparkovať pred domom, lebo tri rodiny cudzincov si tam držali navzájom miesto,“ hovorí. Teraz v jeho činžiaku pribudli noví susedia. Rodina bohvieodkiaľ. „Odkedy sú tam, je tam viac hluku.“
Cudzinci vždy zaberú
Walter hneď dodá, že chodia riadne do práce a asi to nemajú ľahké, aby sa presadili. Aj tak ho rušia. „Minule v potravinách bol dlhý rad, všetci sme trpezlivo čakali, keď niekto začal vykrikovať, aby otvorili druhú pokladnicu. Samozrejme, boli to cudzinci,“ dodáva.
Walter nikdy nevolil populistov. O politiku sa príliš nezaujíma. Väčšinou dal hlas Zeleným, pretože mu záleží na životnom prostredí. Keď však zač-neme hovoriť o cudzincoch, pripúšťa, že pred voľbami táto téma spoľahlivo funguje. Najmä vo Viedni, kde žije asi 320-tisíc cudzincov. Vo štvrti Favoriten, kde býva Walter, ich je najviac. Takmer 35 percent – hlavne Srbi, Čiernohorci, Turci či Rumuni.
Rakúsko Rakúšanom
Naši západní susedia sa uzatvorili do seba. Krajina, ktorá sa v roku 1995 s nadšením stala súčasťou Európskej únie, by sa najradšej obohnala ostnatým plotom. „Rakúsko Rakúšanom,“ usmieva sa z predvolebného plagátu Zväzu pre budúcnosť Rakúska opálený populista Jörg Haider. „Teraz ide o nás Rakúšanov,“ znie jeden zo sloganov strany Slobodných modrookého Heinza-Christiana Stracheho v pozadí s vysmiatou rakúskou orlicou. Kedysi boli spolu v jednej strane. Keď sa strana rozdelila, vznikli dve, ktoré štvú proti Bruselu, prisťahovalcom a moslimom zvlášť. Sú to jediné strany, ktorým sa teraz v Rakúsku darí.
Najnovšie prieskumy inštitútu IMAS ukazujú prečo. Rekordných 41 percent Rakúšanov tvrdí, že politické strany nie sú schopné riešiť ich problémy. Tvrdia to nielen o vládnych sociálnych demokratoch a ľudovcoch, ale aj o opozičných Zelených. Iba dvom podpora u voličov rastie – haiderovcom a Stracheho strane.
Ak v roku 1994 podporilo vstup krajiny do Európskej únie 67 percent, dnes považuje členstvo za dobrú vec len 36 percent Rakúšanov. „Vláda a poslanci nerobia nič, aby hovorili o pozitívach členstva, z ktorého Rakúsko profitovalo po rozšírení únie azda najviac “ myslí si Otmar Lahodynsky, ktorý v týždenníku Profil píše o Európskej únii. „Ľuďom nestačí hovoriť, že náš chemický koncern OMV robí skvelé obchody v Rumunsku. Rakúšan odpovie, že on z toho nemá nič, pretože stratil prácu, keď OMV presunula ťažbu do inej krajiny. Nikto už nedodáva, že zisky zachránili iné pracovné miesta, že zo ziskov firma stále financuje výskum, ktorý ostal doma,“ dodáva Lahodynsky.
Našli vinníka
Pred 14 rokmi podporovala vstup do únie väčšina politikov a médií. Dnes seriózne médiá veľa dobrého o bruselskej politike nenapíšu, vydavatelia nechcú vydávať informačné knihy o únii. Tábor odporcov vedie najčítanejší bulvárny denník Kronen Zeitung, ktorý čítajú tri milióny Rakúšanov. A proti únii sa prvýkrát postavila aj jedna z vládnych strán – sociálni demokrati. „V Bruseli sa čudujú, čo sa to vo Viedni deje,“ dodáva Lahodynsky.
Rakúšania sú sklamaní. Štve ich, že cudzinci u nich pracujú za nízke platy, kým oni musia platiť viac za potraviny, za večeru v reštaurácii či za benzín. A hľadajú vinníka. Haider a Strache ho našli. Dokopy by ich dnes volilo 26 percent ľudí. Toľko ako sociálnych demokratov či ľudovcov.
Autor: Viedeň
